slideslideslideslide

Novinky

RENÁTA ORIŇAKOVÁ: Študentom radím, aby využili každú príležitosť, ktorú dostanú

18.3.2020

prof. RNDr. Renáta Oriňaková, DrSc. chcela byť baletkou, vlani ju nominovali na Slovenku roka, venuje sa prírodným vedám a vymýšľa materiály, ktoré zahoja aj zlomené kosti. Pôsobí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 

Renáta Oriňaková

Prírodvedkyňa, ktorá chcela byť baletkou 

Vaším profesijným životopisom sa prelínajú slová ako matematika, fyzika, chémia. Čím si Vás získali? 

Počas základnej školy som chodila na balet a chcela som byť baletkou. Na druhej strane som si vo vyšších ročníkoch začala uvedomovať, že ma viac zaujímajú predmety ako matematika, fyzika a chémia, v ktorých sa dá všetko logicky odvodiť, ako predmety, v ktorých sa treba učiť naspamäť roky, vybrané slová alebo počet obyvateľov. Vtedy som začala doučovať aj spolužiakov a kamarátov. Na gymnáziu sme mali výborného učiteľa matematiky a rozhodla som sa, že tiež budem učiteľkou matematiky. Preto som nastúpila na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (PF UPJŠ), kde som študovala učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov, kombinácia matematika-chémia.

Rozlišujete medzi prácou a povolaním? Ako objaviť svoje povolanie? 

Je ideálne, ak je práca aj povolaním, ale nie každý má to šťastie. A aj keď človek robí prácu, ktorá ho baví a napĺňa, niekedy prichádzajú obdobia, keď pochybuje, rozmýšľa či to má zmysel, a zvažuje čo robiť ďalej.

Študentom radím, aby využili každú príležitosť, ktorú dostanú, aby napredovali a ak majú jasný cieľ, aby si premysleli spôsob, ako ho dosiahnuť a snažili sa ho postupne uskutočniť. Ja som si počas štúdia na vysokej škole vôbec nevedela predstaviť, že budem vedkyňou a univerzitnou profesorkou. Vždy som chcela učiť matematiku, ale po skončení vysokej školy prišla ponuka od pani profesorky Gálovej nastúpiť na doktorandské štúdium v odbore fyzikálna chémia, ktorá hľadala absolventa kombinácie matematika-chémia, keďže vo fyzikálnej chémii je potrebná nie len znalosť chémie, ale aj matematiky. V tom čase som nemala veľký záujem o vedu a výskum, bála som sa, že to bude nudná, monotónna práca, ale chcela som ostať v Košiciach a preto som ponuku prijala. Postupne som zistila, že som sa v tom našla a je to naopak zaujímavá a kreatívna práca.

Renáta Oriňaková

Biodegradovateľné materiály: Pomôžu pri hojení tkaniva. Napríklad zlomenej kosti

Venujete sa výskumu degradovateľných biomateriálov na báze železa pre ortopedické aplikácie a tkanivové inžinierstvo. O čo ide?

Implantovateľné materiály sa roky používajú pri náhrade tkanív, k distribúcii liečiv, pri diagnostike, v regeneračnej medicíne atď. Po desaťročiach venovaných úsiliu o minimalizáciu korózie kovových biomateriálov sa čoraz väčšia pozornosť venuje degradovateľným biomateriálom podliehajúcim korózií.

Od biodegradovateľných materiálov sa očakáva, že budú napomáhať pri procese hojenia/obnovy tkaniva, napríklad zlomenej kosti, pritom budú postupne korodovať in vivo s primeranou odozvou hostiteľa na uvoľnené korózne produkty, a po splnení svojej úlohy sa úplne rozložia a nezanechajú žiadne zvyšky po implantáte, pričom nie je potrebné operačné odstránenie implantátov.

Renáta Oriňaková (vpravo)

Aby bol implantát biofunkčný, mal by čo najlepšie napodobňovať vlastnosti pôvodného materiálu. V ortopedických aplikáciách sa pre náhradu kostí vyžadujú implantačné materiály, ktoré dokážu aspoň dočasne znášať veľkú mechanickú záťaž a ich mechanické vlastnosti sa približujú tým, ktoré má prirodzená kosť. Z tohto dôvodu boli navrhnuté penové a celulárne kovové materiály, ktoré vykazujú Youngov modul podobný ako hubovité kosti, poskytujú vo svojej štruktúre dostatok priestoru pre vstup buniek potrebných pre rekonštrukciu kostného tkaniva, ako napríklad kostné bunky a krvné cievy a umožňujú ich inkorporáciu do implantátu. Železo a jeho zliatiny sa ukázali byť vhodnými materiálmi pre ortopedické aplikácie. Avšak degradácia železných biomateriálov vo fyziologických podmienkach je príliš pomalá.

Preto je našim cieľom získať nové poznatky o fundamentálnych procesoch prebiehajúcich počas korózie a závislosti mechanických vlastností od stupňa degradácie materiálu. Tieto poznatky nám umožnia synchronizovať biologické odbúravanie implantátu s tvorbou nového tkaniva a zvoliť priebeh zmeny mechanických vlastností počas odbúravania materiálu aby sa zabránilo predčasnému kolapsu implantátu.

Je dôležité, aby sa výskum zameral na problémy z praxe

Veľa sa dnes hovorí o prepájaní teórie s praxou, rovnako aj o spolupráci s firmami. Je to podľa Vás dôležité? Ako to realizujete na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach?

Áno, prepájanie teórie s praxou a spolupráca s firmami sú veľmi dôležité. Dnes sa vyžaduje, aby sa výskum zameral na problémy, ktoré vznikajú v praxi a čo najskôr sa našlo vhodné riešenie a aplikovalo. Aj Európska únia podporuje predovšetkým výskum, ktorý vedie k aplikácií výsledkov praxi. Na UPJŠ máme okrem fakúlt, na ktorých prebieha väčšinou základný výskum aj pracovisko, ktoré sa zameriava na aplikovaný výskum, tzv. Technologický a inovačný park. Jeho úlohou je vytvoriť systém podpory transferu nových technológií do aplikácií a podporovať vznik a naštartovanie nových start-up a spin-off spoločností, ktoré by mali priniesť do regiónu východného Slovenska/Slovenska výrobu s vysokou pridanou hodnotou a zamestnanosť.

Renáta Oriňaková

Vlani ste boli nominovaná na ocenenie Slovenka roka. Čo to pre Vás znamenalo? 

Nominácia v tejto prestížnej ankete ma veľmi potešila. Je povzbudivé, že v spoločnosti sa cenia aj vedomosti, úspechy a práca žien, nielen ich krása. Slovenka roka je výnimočná v tom, že vyzdvihuje osobnosti nie len z umeleckej, mediálnej a športovej oblasti, ale aj z oblasti pedagogiky, vedy, zdravotníctva, biznisu a charity, ktoré možno nie sú až tak známe. Nominácia je ocenením aj mojej rodiny, celého môjho kolektívu a našej dlhoročnej práce.

Je čas podávania prihlášok na vysoké školy. Odporúčate maturantom vybrať si aj prírodné vedy? 

Spoločnosť v súčasnej dobe trápia mnohé problémy, ako napríklad zvyšovanie veku obyvateľstva, choroby, znečistené ovzdušie a životné prostredie, klimatické zmeny, nedostatok potravín, nedostatok fosílnych palív, rastúci dopyt po energiách a bezpečnosť. Je na mladých ľuďoch, aby získali potrebné vzdelanie a hľadali riešenia na mnohé spomínané problémy a prispeli k rozvoju hospodárstva, ekonomiky a celej spoločnosti. Na našej fakulte (Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach) sa riešia mnohé aktuálne a spoločenský významné témy, ako elektromobilita, batérie, alternatívne zdroje energie, vodíkové technológie, liečivá, biomateriály, pokročilé materiály, ochrana životného prostredia, kybernetická bezpečnosť a mnohé ďalšie.

zdroj foto: Slovenka.sk, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach, z archív prof. RNDr. Renáty Oriňakovej, DrSc.

Podporte Eductech 2% z dane. Ďakujeme!