slideslideslideslide

Novinky

CESTA K POVOLANIU: Veda ponúka nekonečný priestor na bádanie, hovorí ocenený mladý vedec

4.3.2019

Michal ChovanecAko lekár sa venuje najmä starostlivosti o pacientov, ale nevyliečiteľné choroby ho nútia hľadať riešenia. Rakovina semenníkov je ochorenie, na ktoré sa špecializuje a usiluje sa, aby už žiaden pacient s touto chorobou nemusel zomrieť. Michal Chovanec pracuje v Národnom onkologickom ústave. Vlani získal ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.

Ocenenie Mladý vedec prijímam s pokorou

Ste mladý vedec, v závere vlaňajšieho roka vás aj ocenili. Ako ste to prijali?

Z ocenenia som sa nesmierne potešil, ale prijal som ho s úctou a pokorou, pretože viem, že ocenená práca nie je len mojím individuálnym vkladom, ale je to spolupráca mnohých ľudí na našom výskume.

Často sa stretávame s názorom, že mladých veda a technika neláka. Prečo?

Myslím si, že je to pravda len čiastočne. Iste, dnes majú často mladí ľudia tendenciu voliť ekonomické, či obchodné smery, ktoré na prvý pohľad ponúkajú lukratívnejší zárobok, no naďalej vidíme aj motivovaných mladých ľudí, ktorí chcú bádať a objavovať. Tento prístup podľa mňa v konečnom dôsledku vedie k najvyššiemu intelektuálnemu uspokojeniu a profesionálnemu naplneniu.

Mladí chcú bádať a objavovať. 

U vás to bol opačný prípad, stali ste sa vedcom, ste aj v praxi. Čím si vás získalo vedátorstvo? Čo vám je na vedeckej práci blízke?

Veda ponúka nekonečný priestor pre bádanie, premýšľanie a objavovanie. Väčšina mojej práce je klinická, to znamená, že ide o starostlivosť o pacientov. Avšak práve tie nepoznané problémy, nevyliečiteľné choroby a situácia, kedy sa v medicíne lekárom strácajú možnosti liečiť, vedú k snahe pozrieť sa za známy problém a vyriešiť ho. Takýmto spôsobom nás veda posúva ďalej v reálnom živote a my môžeme vidieť hmatateľné výsledky nášho snaženia, veda nie je abstraktná oblasť. Asi toto ma najviac motivovalo snažiť sa objavovať, človeku to navyše pridáva nesmierny zápal a chráni nás proti profesionálnemu vyhoreniu. 

Prečo študovať vedu a techniku 

Aká bola cesta k vášmu povolaniu? Priama alebo kľukatá? Prečo práve medicína – a potom onkológia?

Cesta k môjmu povolaniu bola celkom priamočiara. Nebola to vždy len medicína, ktorá ma fascinovala, ako žiak základnej školy som riešil mnohé olympiády, hlavne prírodné vedy, ako biológia a zemepis. Na to som nadviazal na strednej škole, kde som sa v mimoškolskej činnosti venoval hlavne  zemepisu, tu som sa naučil pracovať s literatúrou, pracovať s textom, začať si uvedomovať výskumné problémy, ktoré je možne preskúmavať. Keďže som z lekárskej rodiny a moje zázemie bolo vždy veľmi inšpirujúce, vybral som si nakoniec medicínu, kde som už aj v mimoškolskej činnosti inklinoval k onkológii. Asi práve to množstvo nevyliečiteľných chorôb stimulovalo moju vedeckú zvedavosť.

Vedeckú zvedavosť stimulovali nevyliečiteľné choroby.

Odporučili by ste aj iným mladým študovať vedu a techniku?

Rozhodne áno. Ide o fascinujúce oblasti, ktoré vedia človeku priniesť veľké zadosťučinenie.  Vedy a techniky sa netreba báť, práve naopak, keď začneme rozumieť vzťahom, objavíme prvé objavy, vtedy nás vie veda strhnúť a už nepustiť.

Mladí vedci potrebujú dobrých mentorov

Čo mladí vedci na Slovensku potrebujú?

Mladí vedci potrebujú dobré vedenie, dobrých mentorov a učiteľov, ktorí ich budú pri prvých krokoch správne smerovať, ukážu cestu a dokážu v nich zapáliť zvedavosť. Toto je podľa mňa najdôležitejšie. Ostatné dôležité veci, ako hĺbka vedomostí, financie potrebné na výskum či organizačné zázemie postupne prichádzajú ak pracujeme systematicky a s cieľmi.

Pôsobíte na Slovensku. Mnohí sa zo zahraničia vracajú naspäť domov, iní slovenskí vedci tam aj napriek snahám vlády naďalej ostávajú pracovať. Vieme, že spolupracujete s centrom na liečbu testikulárnych nádorov v USA. Vás „cudzí svet“ nezlákal?

Áno, lákal ma zahraničný svet, ale napriek tomu, Slovensko je môj domov a mám k našej krajine pozitívny vzťah. Iste, v krajine ako je USA je zrejme o niečo jednoduchšie začleniť sa do veľmi kvalitného už fungujúceho výskumu a ak je človek šikovný a má šťastie, byť vo vede veľmi úspešný.

Pri uvažovaní, či v USA ostať (strávil som tam niečo vyše jedného roka) som však bral do úvahy aj to, ako by som mohol okrej tej osobnej kariéry byť užitočný na Slovensku, či už pre pacientov alebo s mojím výskumným vkladom. Našťastie, moje domáce akademické prostredie je veľmi silné a veľmi ma podporuje, preto som sa na návrat domov tešil.

Spoluprácu s USA sme navyše zachovali  a chceme v nej pokračovať aj naďalej. Častá obava z toho, že na Slovensku sa kvalitná a svetová veda robiť nedá, je dnes už našťastie vyvrátená. Motivovaný kolektív a premyslená výskumná stratégia to umožní aj u nás doma.

Aj na Slovensku sa dá robiť kvalitná veda. 

Rakovina semenníkov: Aby už žiaden pacient nemusel s touto chorobou zomrieť 

Pracujete v Národnom onkologickom ústave. Je to priestor umožňujúci aj výskum?

Áno, na Národnom onkologickom ústave a na pôde 2. onkologickej klinicky LFUK som sa stretol s vedou v takej podobe, akú ju teraz robíme. Bližšie som k nej privoňal počas môjho PhD štúdia. Snažíme sa tu vytvoriť prostredie priaznivo vede naklonené a postupne uviesť do povedomia, že v takejto inštitúcii je popri liečebno-preventívnej činnosti štandardom aj činnosť akademická.

Mnohí vedci sa usilujú definitívne vyliečiť rakovinu – aby už vo svete nebola. Patríte k nim aj vy?

Samozrejme, naším konečným cieľom je rakovinu vyliečiť. K tomuto cieľu vedie schodisko, ktorým sme v posledných desaťročiach urobili niekoľko významných krokov vpred, stále však univerzálny liek proti rakovine nemáme.  Snaha výskumníkov na celom svete je však obrovská, preto verím, že sa aj v blízkej budúcnosti budeme posúvať čoraz bližšie k vyliečeniu našich pacientov. 

Naším konečným cieľom je vyliečiť rakovinu. 

Ste odborníkom na testikulárne nádory. Dá sa rakovine semenníkov predchádzať?

Rakovine semenníkov sa podľa našich dnešných vedomostí predchádzať nedá. Táto choroba je daná od obdobia vnútromaternicového vývinu a presné dôvody nie sú celkom objasnené. Predpokladá sa, že vplyv by mohli mať hormonálne poruchy, pesticídy z predchádzajúcich generácií či genetické dôvody podmienené komplikovanou polygénovou dedičnosťou a epigenetikou.

Fascinujúce je však to, že rakovinu semenníkov vieme väčšinou vyliečiť aj v štádiu, keď sa choroba rozšírila (založila metastázy). Napriek tomu u malej časti našich pacientov liečba zlyháva a my sa snažíme zistiť, čo je toho dôvodom. Prekonaním takejto rezistencie na liečbu dúfame, že žiaden pacient s rakovinou semenníkov na túto chorobu nebude musieť zomrieť. 

foto: archív M. Chovanca