CESTA K POVOLANIU: Medicínu považujem za najkrajšie a zároveň najzodpovednejšie povolanie

Lekárka, vedkyňa, fyziologička. Prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave. Profesorka medicíny. Slovenka roka. Matka. Daniela Ostatníková.

Ste fyziologička. Povedzte nám, laikom, čomu sa venuje fyziológia?
Fyziológia je veda o logike života, lekárska fyziológia vysvetľuje funkciu zdravého ľudského organizmu, jeho jednotlivých orgánov a systémov a ich vzájomné prepojenie a reguláciu. Poznanie fyziologických funkcií je predpokladom k tomu, aby sme vedeli odlíšiť zdravé funkcie od poškodených a tiež, aby sme vedeli, ako si zdravie chrániť a zachovať.

Kedy ste si zvolili lekárske povolanie?
Počas strednej školy.

Čo malo vplyv na výber vášho povolania – rodičia, genetika, záujmy, výchova, škola?
Moji rodičia boli pre mňa veľkými vzormi, obaja vyštudovali medicínu a mne a mojim dvom súrodencom sa medicína stala súčasťou života už v detstve. Všetci traja sme akosi prirodzene inklinovali k medicíne a aj sme ju vyštudovali.

Byť lekárom je zamestnanie či povolanie?
Medicínu považujem za najkrajšie a zároveň najzodpovednejšie povolanie, veď ide o ľudský život a ten je zo všetkého najcennejší. Žiaden lekár nerobí medicínu len pre peniaze, ale z úcty k človeku a zodpovednosti za život.

Lákalo Vás – a zrejme aj naďalej stále láka – spoznávanie mozgu. Čím je pre vedu a spoznávanie mozog taký atraktívny?
Je to najzložitejšia štruktúra vo vesmíre, veď si len pomyslite na ľudské oko, žiadna, ani tá najmodernejšia kamera nedosahuje úroveň funkcie ľudského oka. A oko je len sprostredkovateľ, v skutočnosti vidíme mozgom, nie očami. Mozog je najdôležitejší riadiaci orgán v tele, všetko je v ňom hierarchicky usporiadané na rôznych úrovniach od reflexov – neuvedomelých stereotypných odpovedí – cez pudy a podvedomé intuitívne reakcie v mene zachovania života až po najvyššie funkcie, ktoré nazývame kognitívne – poznávacie, ktoré má na starosti mozgová kôra. A všetko je to spolu v mozgu dokonale zorganizované a funkčné v čase, kedy to potrebujeme.

Je zvláštne, ale doteraz akoby ešte dokonale nepoznáme fungovanie mozgu. Stále nás prekvapuje. Je to zvláštnejšie, keď si uvedomíme, ako pokročila veda a výskum. Prečo mozog ostáva taký záhadný?
O ľudskom mozgu toto stále viac nevieme, ako vieme. A keď si uvedomíme, že mozog môžeme študovať len ním samým, tak je to ešte zložitejšie. Mozog nám asi nikdy nedovolí spoznať všetko o ňom samom, aby sme to poznanie nemohli zneužiť…

V súčasnosti ide do popredia umelá inteligencia, ktorú nevyvíjajú nejaké tajomné spoločnosti, ale veľké firmy ako Google či Facebook. Mnohé osobnosti, napríklad Elon Musk či Stephen Hawking však upozorňujú na nástrahy, ktoré môže mať umelá inteligencia pre ľudstvo. Aký je váš názor? Cítite ohrozenie človeka kvôli umelej inteligencii? Môže byť inteligencia vôbec „umelá“?
Pod umelou inteligenciou môžeme rozumieť inteligenciu inú ako tú, ktorá je vlastná, prirodzená človeku, teda inteligenciu strojov, ktoré pôvodne vymyslel človek, a tá môže, podľa mňa, predstavovať potenciálne ohrozenie pre nás ľudí. Prečo? Dali sme veľkú moc strojom, počítače uskutočňujú operácie rýchlejšie ako ľudský mozog, produkujú obrovské množstvá dát, už teraz je problém s ich uskladnením. „Chladná“ inteligencia počítačov bez emócií môže “vnímať” človeka ako alogickú, vrtošivú, ťažko predvídateľnú, náladovú bytosť a teda zavadzajúcu logickému pokroku a rozvoju a jej „nedokonalá“ inteligencia môže byť prekážkou … Niečo podobné môžeme už aj dnes pozorovať v spoločnosti, ktorá povyšuje technologický a vedecký pokrok nad kultúrny, morálny a etický pokrok. Ak zaostávanie etického a morálneho vnímania za vedeckými poznatkami a technológiou presiahne kritickú mieru, môže viesť k problémom (zániku?) ľudského spoločenstva na úkor “chladnej” logiky.

Vo svojej práci skúmate napríklad aj vplyv testosterónu na inteligenciu človeka. Aké najzávažnejšie zistenie sa vám doposiaľ podarilo vyskúmať?
Náš niekoľkoročný výskum ukázal, že testosterón je hormón, ktorý ovplyvňuje nielen telesné orgány a ich biologické funkcie, ale vplýva na rozvoj poznávacích mozgových schopností. Už jeho hladiny v prenatálnom období môžu „predprogramovať“ mozog na určité špecifické schopnosti v dospelosti. Príliš nízke hladiny testosterónu, ale ani príliš vysoké hladiny tohto hormónu nie sú pre poznávacie schopnosti výhodné.

Mnoho žien chce skĺbiť aj kariéru, aj rodinu, no často akoby to nebolo možné – a venujú sa len kariére. Dá sa spojiť práca s manželstvom a výchovou detí? Kedy je správny čas založiť si rodinu? Kedy je správny čas mať deti?
Človek na tejto zemi má dva hlavné biologické imperatívy – zachovať sám seba a zachovať ľudský rod. Našťastie v mozgu máme podkôrové centrá tvoriace emočný mozog, ktoré nás vo vhodnom čase upozorňujú na splnenie si tohto biologického poslania. Ovplyvňujú naše pocity a túžby a prostredníctvom našich zmyslov nám pomáhajú vyberať si toho správneho životného partnera, s ktorým dosiahneme cieľ – nechať tu po nás gény v našich potomkoch s pridanou ľudskou hodnotou. Založiť rodinu si máme vtedy, keď sme na to pripravení, biologicky aj psychicky. Nesmieme však opomenúť, že fyzická spôsobilosť ženy vynosiť a porodiť prvé dieťa je najlepšia medzi 20-25 rokom života ženy, aspoň tak nás to naši učitelia na medicíne učili.

V akademickej sfére ste dosiahli najvyšší titul – profesúru. Koľko sa za tým skrýva práce, driny a výdrže?
Pre mňa je moja práca zároveň „koníčkom“. Baví ma skúmať ľudský mozgový potenciál a faktory, ktoré činnosť mozgu ovplyvňujú. Rada pracujem s ľuďmi a veľmi si vážim prácu mojich kolegov na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Som od prírody „neposedný“ tvorivý človek a neviem veľmi leňošiť, vždy som sa rada učila, čítala, vzdelávala, experimentovala. Nezľahčujem to, nechcem, aby to vyzeralo, že som titul profesorky dostala bez námahy, ale bola to krásna, dobrodružná cesta, ktorá stála za tú námahu a o to viac si ten titul vážim.

Momentálne ste aj prorektorkou Univerzity Komenského v Bratislave. Čo chcete dosiahnuť počas Vášho funkčného obdobia? Akú máte víziu s univerzitou?
Univerzita Komenského v Bratislave bude mať zanedlho sto rokov. Veľmi by som si želala, aby moji nasledovníci mohli pri oslavách jej 500. výročia v slávnostnom príhovore povedať, že si UK zachovala status najlepšej a najvýznamnejšej univerzity na Slovensku. Ale na tom, aby to bola pravda o 400 rokov, musíme pracovať už dnes. Som prorektorkou pre medzinárodné vzťahy a vidím veľké výzvy v internacionalizácii našej Alma Mater.

Máme málo jazykovo schopných učiteľov, málo jazykovo schopných študentov. Nemáme preto dostatok atraktívnych programov v inom, ako slovenskom jazyku. Dnes by mal každý mladý človek študujúci na univerzite ovládať angličtinu a byť schopný sa v tomto jazyku vzdelávať. Mali by sme mať viac spoločných programov so zahraničnými univerzitami, spoločných výskumných projektov a tímov a bolo by fajn, keby každý študent mohol aspoň raz za svoje štúdium absolvovať jeho časť na partnerskej univerzite v zahraničí.