slideslideslideslide

Novinky

CESTA K POVOLANIU: Práca by nemala ubíjať, myslí si virologička

13.11.2017

Tatiana Betáková pracuje na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Poskytla nám rozhovor o tom, ako objavila svoje povolanie – prácu virologičky a vedkyne. 

Tušili ste niekedy, že sa z Vás stane virologička? Ako k tomu došlo?

Vôbec som netušila, že raz budem robiť s vírusmi. V škole ma veľmi bavila chémia, biológia a matematika. Jedna naša rodinná známa pracovala v chemických závodoch v Čechách. Raz sme ju boli navštíviť v práci a na mňa to spravilo veľký dojem. Vtedy som si povedala, že práca v laboratóriu sa mi páči. Chcela som študovať medicínu, ale nemala som šancu dostať sa na medicínu. Tak som si vybrala biochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení školy som nemala miesto. Vtedy mi spolužiačka navrhla, aby som išla na Virologický ústav SAV. Ona tam robila diplomovú prácu a vedela, že niekoho hľadajú. Po prijímacích pohovoroch som sa dostala do pracovnej skupiny, ktorá robila základný výskum s vírusmi chrípky.

Aké kritériá ste zohľadňovali, keď ste si vyberali Vaše povolanie? Alebo to bolo naopak – povolanie si vybralo Vás?

V práci človek strávi väčšiu časť svojho života. Preto by nás práca mala baviť. Pod pojmom baviť myslím to, aby sme mali svoju prácu radi. Práca by nás nemala ubíjať. Ja som chcela, aby moja práca bola tvorivá, aby som mohla robiť niečo nové, a najmä, aby to nebola strojová rutina.

Ako dosiahnuť súlad medzi zamestnaním a povolaním? Povedané inak, ako robiť to, čo ma baví a som v tom dobrý/dobrá, a súčasne to uživí mňa i rodinu?

To si musí každý zvážiť sám. Je dobré, keď človek vie, čo ho baví, k čomu inklinuje a čomu rozumie. Aby nešiel študovať matematiku, prípadne ekonomiku, keď mu matematika nejde, a prípadne ju nemá rád. No a potom si treba spraviť prieskum a zistiť, že keď to, alebo ono vyštudujem, aké mám možnosti uplatnenia a v akom rozmedzí sa pohybujú platy.

Aký by mal byť dobrý lekár, medik, vedec a výskumník?

U lekára sú dôležité vedomosti a schopnosť uplatniť tieto vedomosti pri diagnostikovaní a liečení pacienta. Dôležitý je aj pozitívny  prístup k ľuďom. Každý z nás má predstavu, aký by mal byť dobrý lekár. Vedec a výskumník musí mať trpezlivosť, musí byť húževnatý, dôležité sú vedomosti a schopnosť analyzovať veci. Dalo by sa tu veľa písať.

Aké sú najnovšie trendy v biomedicíne, ktorej sa venujete? Kam smeruje tento odbor?

Súčasné výskumné tímy sú multidisciplinárne. Potrebujú spoluprácu odborníkov z rôznych odborov. Spája sa medicína, virológia, molekulárna biológia, fyzika, organická chémia, anorganická chémia, matematika, elektrotechnici, odborníci na vývoj nových softvérov a pod. V súčasnosti sú k dispozícii rôzne prístroje, ktoré treba vedieť ovládať a aj získané výsledky treba vedieť interpretovať. Dnes dokážeme vidieť atómy, nielen molekuly. Čo predstavuje výzvu. Využívajú sa nanočastice. Pri diagnostike sa používajú minikamery. Pripravujú sa umelé kĺby, chýbajúce končatiny, ktoré sa svojou funkciou približujú k živým končatinám. Je snaha vytvárať umelú krv, umelé orgány….

Čomu osobne sa venujete Vy? Na čo sa špecializujete? Čo zaujímavé skúmate?

Ja sa venujem základnému výskumu vírusov chrípky – vrodenej imunite na infekciu vírusom chrípky. I keď sa zdá, že o tomto víruse vieme už všetko, s tým, ako sa vyvíjajú nové, citlivejšie metodiky, objavujeme stále niečo nové aj o tomto víruse.

Je biomedicína v hľadáčiku nových študentov? Prečo by mohla byť atraktívna pre mladých?

Netuším, či je biomedicína zaujímavá pre študentov.  Viem však, že keď máte záujem pracovať v biomedicínskom výskume, môžete v súčasnosti vyštudovať hociktorý odbor – biologický alebo technický (medicínu, mikrobiológiu, virológiu, matematiku, počítače, fyziku, strojárstvo, elektrotechniku, atď).

Ďakujeme za rozhovor!

Foto: Archív T. Betákovej