CESTA K POVOLANIU: Vedec, ktorý sa usiluje, aby vždy po ňom ostala pozitívna stopa

Najprv sa venoval lesníctvu, neskôr vodárenstvu, potom aj výrobe papiera. Pracoval na vysokej škole, ale odtiaľ sa presunul do komerčného prostredia a riadil stredne veľkú firmu. Momentálne je opäť v akademickom prostredí, kde sa mu podaril na slovenské pomery nevšedný úspech – vymyslieť a obhájiť patent. Inšpiratívny a svetaskúsený, no pritom stále skromný a pokorný vedec vie, že mladí ľudia nemajú radi rady a dohovárania. Preto ich prosí: buďte odvážni. Docent Jaroslav Demko, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Na Slovensku sa neurodí veľa patentov. Čím to je?

Žiaľ, máte pravdu, lebo spomedzi krajín EÚ má Slovensko najmenší podiel patentov na 1 milión obyvateľov (asi šesť), zatiaľ čo Nemecko asi 120. Príčinou či dôvodom iste nie je malá invencia či kreativita vedcov či technikov na Slovensku, ale nazdávam sa, že je to chyba systému riadenia vedy, výskumu a technického rozvoja. Slovenská veda je takmer výlučne orientovaná na produkciu takých vedeckých výstupov, v ktorých sa patenty, žiaľ, nenachádzajú, čo je veľká škoda, pretože patent v sebe zahŕňa nielen novosť, ale aj aplikovateľnosť v praxi, teda jeho reálnu využiteľnosť.

Ako sa vôbec dá vymyslieť patent? Treba na to šťastie?

„Vymyslieť“ patent sa samozrejme dá. K tomu aj trocha „šťastia“, ale k tomu treba najmä veľkú dávku poznatkov, práce, trpezlivosti a dnes už aj finančných prostriedkov.

Váš patent sa týka biomasy. Istými úpravami viete zvýšiť jej energetickú efektívnosť, teda výhrevnosť a spaľovacie teplo. Ako Váš objav funguje? Ako ste naň vôbec prišli?

Bioenergie majú popri iných obnoviteľných zdrojoch energie určite veľkú budúcnosť, ktorá nakoniec  vychádza z ich podstaty, teda neustálej obnoviteľnosti, preto s postupom času som sa začal zaoberať myšlienkou, ako dosiahnuť, aby biomasa mala v sebe viac energie, aby lepšie akumulovala slnečné žiarenie. Realizoval som experimenty, kde sa mi podarilo dosiahnuť, že biomasa (rastliny) dokážu akumulovať viac slnečnej energie. Dosiahol som to cestou stimulátora tvorby vysokoenergetických látok v rastlinách.

Môže mať Váš patent praktické využitie či hospodárske uplatnenie?

Praktické využitie tohto patentu je všade tam, kde sa z istých rastlinných druhov cieleným spôsobom vyrába energetická biomasa a to ako energetický zdroj pre výrobu elektrickej energie alebo tepla.

Váš profesijný životopis obsahuje mnoho zaujímavých skúseností – lesníctvo, vodárenstvo, pôsobenie na univerzite aj v podnikateľskom prostredí, prácu vedca i manažéra. Prečo ste si takto spestrili život?

Život človeka je cesta a na tejto ceste sú rôzne úseky: v osobnom živote, ale aj v profesijnom, no a v mojom prípade to boli (ale stále ešte aj sú). Keď sa v živote objavili tieto úseky, tak som sa ich snažil prejsť tak, aby po mne ostala pozitívna stopa, aby v každej oblasti, kde som sa nachádzal, som ju aspoň trocha posunul dopredu – aby som bol užitočný.

Mladí ľudia celkovo nemajú radi rady, preto skôr použijem formu prosby. Využite svoj čas v mladosti na získavanie vzdelania a ľudskej múdrosti, na hľadanie svojho profesionálneho  miesta v živote.

Aká bola Vaša cesta k povolaniu? A ako by ste vlastne charakterizovali Vaše povolanie?

V súčasnej dobe som profesijne environmentalistom, ale tiež som vysokoškolský pedagóg, učiteľ a vedec. Avšak jedno bez druhého nejde. Veci fungujú vo vzájomnej prepojiteľnosti sveta cez neviditeľné nitky života, len my sa nesmieme snažiť za každú cenu ich roztrhnúť.

Aké rady by ste dali, najmä mladým ľuďom, čo sa týka výberu povolania?

Mladí ľudia celkovo nemajú radi rady, preto skôr použijem formu prosby. Využite svoj čas v mladosti na získavanie vzdelania a ľudskej múdrosti na hľadanie svojho profesionálneho  miesta v živote. Snažte sa ísť za svojím cieľom, neschádzajte z cesty, nech vás neúspechy utvrdia vo vašej činnosti a nech vás neodradia. Buďte trpezliví, ale aj odvážni a ľudsky statoční.

Kto je Jaroslav Demko?

Jaroslav Demko je rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku.  Pracoval na Technickej univerzite vo Zvolene a ako manažér životného prostredia v MONDI SCP. Niekoľko rokov úspešne viedol Vodárenskú spoločnosť Ružomberok, neskôr sa zamestnal na Ústave transdisciplinárnych štúdií v životnom prostredí.  Pôsobí na Katedre biológie a ekológie PF KU.  Špecializuje sa na bioenergetiku, environmentalistiku, vodu, odpady. Úzko spolupracoval so Slovenskou národnou akreditačnou službou pri akreditáciách orgánov posudzovania zhody. 

foto: (c) Martin Buzna, Barbora Likavská

Článok bol pôvodne zverejnený 5.9.2016. Aktualizované 1.3.2023.