Libor Trško: Svet je pestrý, a práve preto sa netreba obávať odlišnosti od iných

Materiálové inžinierstvo je multidisciplinárny odbor, ktorému sa vo Výskumnom centre Žilinskej univerzity venuje Libor Trško. Tam sa snaží zlepšovať kritické vlastnosti konštrukčných materiálov. Libor Trško je súčasne finalistom ESET Science Award 2020 v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov.        

Únava materiálov je veľmi nenápadný jav

 Ste „materiálový inžinier“. Čo si pod tým predstaviť?

Materiálové inžinierstvo sa zaoberá štúdiom konštrukčných materiálov a hľadá súvislosti medzi ich vnútornou stavbou a vonkajšími vlastnosťami. Takým typickým príkladom je vzťah medzi mikroštruktúrou ocele a jej pevnosťou. Je to multidisciplinárny odbor, v ktorom sa spájajú niektoré oblasti fyziky, chémie, hutníctva, mechaniky a konštruovania.  

Pracujete vo Výskumnom centre Žilinskej univerzity v Žiline. Čomu sa venujete?

Na Výskumnom centre UNIZA pôsobím ako vedúci divízie výskumu materiálov pre dopravu, kde sa zaoberáme najmä aplikovaným výskumom v oblasti povrchového inžinierstva, tzn. vytváraním rôznych povrchových vrstiev sa snažíme zlepšovať kritické vlastnosti materiálov, napríklad zvýšenie koróznej odolnosti, zvýšenie odolnosti voči mechanickému namáhaniu, kontaktnému opotrebeniu a podobne. Ja sa konkrétne venujem vytváraniu nanokryštalických povrchových vrstiev na kovových materiáloch, s cieľom zvýšiť ich únavovú životnosť. Súčasťou mojej práce je aj zisťovanie príčin porušenia strojných súčastí,  najmä v prípade priemyselných havárií.

Vaše pracovisko, ako jedno z mála, vie realizovať tzv. vysokofrekvenčnú únavu materiálov. Čo to znamená?

Únava materiálov je veľmi nenápadný jav, kedy súčiastku vystavujete malému namáhaniu, ktoré je oveľa menšie, než jeho pevnosť, avšak, keď zaťažovací cyklus zopakujete miliónkrát, súčiastka sa náhle poruší. Je to niečo podobné, ako keď ohýbate drôt, až kým sa zlomí. V praxi je však v mnohých prípadoch milión cyklov veľmi málo a v niektorých špeciálnych aplikáciách sa v rámci plánovanej životnosti stroja dosiahne aj viac ako miliarda zaťažovacích cyklov. Aby sme dokázali reálne nasimulovať takéto veľké počty cyklov v rozumnom čase, je potrebné využívať veľmi vysoké frekvencie zaťažovania. V prípade vysokofrekvenčných skúšok na únavu využívame princíp mechanickej rezonancie, kedy je vzorka namáhaná približne 20 000 cyklami za sekundu. Takto vieme realizovať miliardou zaťažovacích cyklov za približne 14 hodín.

Rozvoj analytického myslenia a abstrakcie: Načo mi to bude?

Prečo je podľa Vás dôležité študovať fyziku, chémiu, či matematiku?

Fyzika, chémia a matematika patria k odborom, ktoré popisujú úplne základné fungovanie sveta okolo nás. Okrem veľkého množstva zrejmých praktických aplikácií v úplne bežnom živote je najväčším prínosom ich štúdia rozvoj analytického myslenia a abstrakcie.

Často sa stretávame s otázkou „na čo mi to bude?“, ale práve, aj keď nevidíme okamžitý benefit, ten rozvoj myslenia tam stále je a pre našu budúcnosť je kľúčový. Umožňuje nám postupne chápať zložitejšie problémy a vidieť širšie súvislosti a práve tam neskôr nastane aj aplikovanie poznatkov, ktoré zo začiatku nedávali zmysel. Sám som sa mnohokrát domnieval, že niečomu veľmi dobre rozumiem, ale ako som sa ďalej vzdelával a získaval skúsenosti, postupne som tie veci začal chápať hlbšie a uvedomil som si, že moje pôvodné predstavy neboli úplne správne, ale povedzme, adekvátne tomu, čo som bol vtedy schopný pochopiť.

Často sa objavuje rozpor v štúdiu humanitných a prírodných, či technických vied. Vy ako „technik“ – odborník na materiály a technológie – vidíte aj zmysel povedzme humanitného vzdelávania?

Väčšina ľudí má tendenciu presadzovať dôležitosť odboru, ktorý vyštudovala. Je to pomerne logické,  nakoľko si vtedy človek plne uvedomuje význam daného odboru v bežnom živote. Realita je však taká, že nie iba technika a prírodné vedy dokážu plne uspokojiť potreby modernej spoločnosti. Dôležité je, aby si každý záujemca o akýkoľvek odbor, či už technický alebo humanitný, naozaj rozmyslel, či má oň skutočne záujem a chce sa tomu venovať v budúcnosti. Taktiež je potrebné zvážiť si, či je na pracovnom trhu dostatočný záujem o absolventov a či platové ohodnotenie bude v budúcnosti spĺňať požiadavky jeho životného štandardu.

10 000 hodín som venoval štúdiu

Ako ste sa stali tým, kým ste? Bola to dlhá cesta?

Hovorí sa, že keď chcete začať byť v niečom naozaj dobrý, treba tomu venovať minimálne desaťtisíc hodín. Bohužiaľ, skratku som nenašiel a všetky tie hodiny som musel venovať štúdiu. Od základnej školy ma zaujímala veda a technika. Neskôr, na strednej škole, som sa začal intenzívne zaujímať o strojníctvo, čo vyústilo v  pokračovaní na vysokej škole, kde som v rámci bakalárskeho štúdia študoval odbor strojárske technológie. Na inžinierskom štúdiu som sa ďalej špecializoval na materiálové inžinierstvo. Samostatnou kapitolou v živote sa stalo doktorandské štúdium, kde som mohol naplno rozvinúť svoj potenciál a realizovať svoje myšlienky a nápady. V rozhľade mi veľmi pomohlo množstvo zahraničných stáží, kde som sa naučil nové prístupy k riešeniu vedeckých problémov a k technickej realizácii experimentov. Celkovo spolupráca so zahraničnými výskumnými inštitúciami hrá pri mojej práci jednu z kľúčových úloh, aby sme sa ako pracovisko dokázali presadiť na globálnej úrovni.  

Obsah je viac ako forma: Neuspokojte sa s povrchnosťou 

Aká by bola Vaša rada mladým, aby našli svoje povolanie – to, čo ich bude živiť i baviť a čo môžu posunúť vpred?

Možností je v dnešnej dobe nekonečne veľa a každý musí hľadať svoju cestu tak, že si vstúpi do seba a skĺbi svoje záujmy, schopnosti a možnosti a začne na sebe pracovať. Pre mňa bola cestou veda, ale to vôbec neznamená, že to tak má byť u každého. Svet je pestrý, a práve preto sa netreba obávať odlišnosti od iných. Možno v rámci malej skupiny si niektorí pripadajú zvláštne, lebo nezdieľajú rovnaké záujmy a vízie ako majorita. Keď však začnú o sebe rozmýšľať v kontexte celej spoločnosti, zrazu zistia, že takých, ako sú oni, je neskutočne veľa.

Dôležité však je, aby ľudia nenahrádzali rozvahu horlivosťou a aby si vždy pamätali, že obsah je viac ako forma. Nikdy sa netreba uspokojiť s prvotnými pocitmi a povrchnosťou a vždy sa zaoberať podstatou a nezľaknúť sa občasného zlyhania, lebo aj to patrí k ceste za úspechom. Čas je v skutočnosti jediný zdroj, ktorý nikdy nedokážeme nahradiť a ak ho premrháme, veľmi ťažko sa to dá neskôr napraviť.  

fotografie: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová

 

Na záver vás prosíme  o podporu našej organizácie 2% z vašej zaplatenej dane. Ďakujeme! Návod, ako na to, nájdete tu. 

A tiež sa môžete pridať na odber nášho newslettra,  v ktorom príležitostne zasielame odkazy na naše zaujímavé články