RENÁTA ORIŇAKOVÁ: Študentom radím, aby využili každú príležitosť, ktorú dostanú
Prof. RNDr. Renáta Oriňaková, DrSc., chcela byť baletkou, vlani ju nominovali na Slovenku roka, venuje sa prírodným vedám a vymýšľa materiály, ktoré zahoja aj zlomené kosti. Pôsobí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V článku nájdete:
Prírodovedkyňa, ktorá chcela byť baletkou
Vašim profesijným životopisom sa prelínajú slová ako matematika, fyzika, chémia. Čím si Vás získali?
Počas základnej školy som chodila na balet a chcela som byť baletkou. Na druhej strane som si vo vyšších ročníkoch začala uvedomovať, že ma viac zaujímajú predmety ako matematika, fyzika a chémia, v ktorých sa dá všetko logicky odvodiť, ako predmety, v ktorých sa treba učiť naspamäť roky, vybrané slová, alebo počet obyvateľov. Vtedy som začala doučovať aj spolužiakov a kamarátov. Na gymnáziu sme mali výborného učiteľa matematiky a rozhodla som sa, že tiež budem učiteľkou matematiky. Preto som nastúpila na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (PF UPJŠ), kde som študovala učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov, kombinácia matematika-chémia.
Rozlišujete medzi prácou a povolaním? Ako objaviť svoje povolanie?
Je ideálne, ak je práca aj povolaním, ale nie každý má to šťastie. A aj keď človek robí prácu, ktorá ho baví a napĺňa, niekedy prichádzajú obdobia, keď pochybuje, rozmýšľa, či to má zmysel a zvažuje, čo robiť ďalej.
Študentom radím, aby využili každú príležitosť, ktorú dostanú, aby napredovali a ak majú jasný cieľ, aby si premysleli spôsob, ako ho dosiahnuť a snažili sa ho postupne uskutočniť. Ja som si počas štúdia na vysokej škole vôbec nevedela predstaviť, že budem vedkyňou a univerzitnou profesorkou. Vždy som chcela učiť matematiku, ale po skončení vysokej školy prišla ponuka od pani profesorky Gálovej nastúpiť na doktorandské štúdium v odbore fyzikálna chémia, ktorá hľadala absolventa kombinácie matematika-chémia, keďže vo fyzikálnej chémii je potrebná nie len znalosť chémie, ale aj matematiky. V tom čase som nemala veľký záujem o vedu a výskum, bála som sa, že to bude nudná, monotónna práca, ale chcela som ostať v Košiciach a preto som ponuku prijala. Postupne som zistila, že som sa v tom našla a je to naopak zaujímavá a kreatívna práca.
Biodegradovateľné materiály: Pomôžu pri hojení tkaniva. Napríklad zlomenej kosti
Venujete sa výskumu degradovateľných biomateriálov na báze železa pre ortopedické aplikácie a tkanivové inžinierstvo. O čo ide?
Implantovateľné materiály sa roky používajú pri náhrade tkanív, k distribúcii liečiv, pri diagnostike, v regeneračnej medicíne atď. Po desaťročiach venovaných úsiliu o minimalizáciu korózie kovových biomateriálov sa čoraz väčšia pozornosť venuje degradovateľným biomateriálom podliehajúcim korózii.
Od biodegradovateľných materiálov sa očakáva, že budú napomáhať pri procese hojenia obnovy tkaniva, napríklad zlomenej kosti, pritom budú postupne korodovať in vivo s primeranou odozvou hostiteľa na uvoľnené korózne produkty, a po splnení svojej úlohy sa úplne rozložia a nezanechajú žiadne zvyšky po implantáte, pričom nie je potrebné operačné odstránenie implantátov.
Aby bol implantát biofunkčný, mal by čo najlepšie napodobňovať vlastnosti pôvodného materiálu. V ortopedických aplikáciách sa pre náhradu kostí vyžadujú implantačné materiály, ktoré dokážu aspoň dočasne znášať veľkú mechanickú záťaž a ich mechanické vlastnosti sa približujú tým, ktoré má prirodzená kosť. Z tohto dôvodu boli navrhnuté penové a celulárne kovové materiály, ktoré vykazujú Youngov modul podobný ako hubovité kosti, poskytujú vo svojej štruktúre dostatok priestoru pre vstup buniek potrebných pre rekonštrukciu kostného tkaniva, ako napríklad kostné bunky a krvné cievy a umožňujú ich inkorporáciu do implantátu. Železo a jeho zliatiny sa ukázali byť vhodnými materiálmi pre ortopedické aplikácie. Avšak degradácia železných biomateriálov vo fyziologických podmienkach je príliš pomalá.
Preto je našim cieľom získať nové poznatky o fundamentálnych procesoch prebiehajúcich počas korózie a závislosti mechanických vlastností od stupňa degradácie materiálu. Tieto poznatky nám umožnia synchronizovať biologické odbúravanie implantátu s tvorbou nového tkaniva a zvoliť priebeh zmeny mechanických vlastností počas odbúravania materiálu, aby sa zabránilo predčasnému kolapsu implantátu.
Je dôležité, aby sa výskum zameral na problémy z praxe
Veľa sa dnes hovorí o prepájaní teórie s praxou, rovnako aj o spolupráci s firmami. Je to podľa Vás dôležité? Ako to realizujete na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach?
Áno, prepájanie teórie s praxou a spolupráca s firmami sú veľmi dôležité. Dnes sa vyžaduje, aby sa výskum zameral na problémy, ktoré vznikajú v praxi a čo najskôr sa našlo vhodné aplikovateľné riešenie. Aj Európska únia podporuje predovšetkým výskum, ktorý vedie k aplikácii výsledkov v praxi. Na UPJŠ máme okrem fakúlt, na ktorých prebieha väčšinou základný výskum aj pracovisko, ktoré sa zameriava na aplikovaný výskum, tzv. Technologický a inovačný park. Jeho úlohou je vytvoriť systém podpory transferu nových technológií do aplikácií a podporovať vznik a naštartovanie nových start-up a spin-off spoločností, ktoré by mali priniesť do regiónu východného Slovenska výrobu s vysokou pridanou hodnotou a zamestnanosť.
Vlani ste boli nominovaná na ocenenie Slovenka roka. Čo to pre Vás znamenalo?
Nominácia v tejto prestížnej ankete ma veľmi potešila. Je povzbudivé, že v spoločnosti sa cenia aj vedomosti, úspechy a práca žien, nielen ich krása. Slovenka roka je výnimočná v tom, že vyzdvihuje osobnosti nielen z umeleckej, mediálnej a športovej oblasti, ale aj z oblasti pedagogiky, vedy, zdravotníctva, biznisu a charity, ktoré možno nie sú až tak známe. Nominácia je ocenením aj mojej rodiny, celého môjho kolektívu a našej dlhoročnej práce.
Je čas podávania prihlášok na vysoké školy. Odporúčate maturantom vybrať si aj prírodné vedy?
Spoločnosť v súčasnej dobe trápia mnohé problémy, ako napríklad zvyšovanie veku obyvateľstva, choroby, znečistené ovzdušie a životné prostredie, klimatické zmeny, nedostatok potravín, nedostatok fosílnych palív, rastúci dopyt po energiách a bezpečnosť. Je na mladých ľuďoch, aby získali potrebné vzdelanie a hľadali riešenia na mnohé spomínané problémy a prispeli k rozvoju hospodárstva, ekonomiky a celej spoločnosti. Na našej fakulte (Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach) sa riešia mnohé aktuálne a spoločensky významné témy, ako elektromobilita, batérie, alternatívne zdroje energie, vodíkové technológie, liečivá, biomateriály, pokročilé materiály, ochrana životného prostredia, kybernetická bezpečnosť a mnohé ďalšie.
Zdroj Foto: Slovenka.sk, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach, z archívu prof. RNDr. Renáty Oriňakovej, DrSc.
Ďakujeme!