slideslideslideslide

Novinky

ŠTEFAN LUBY: Hľadáme exoplanéty, ktoré by umožnili vznik civilizácii podobnej ako je naša

14.6.2020

Profesor Štefan Luby patrí medzi slovenskú vednú špičku, dlhé roky viedol Slovenskú akadémiu vied, dnes píše jej kroniku. V tomto roku mu vyšla kniha Slovenské vesmírne odysey, preto sa rozprávame aj o vesmírnej turistike. “Takéto mrhanie zdrojmi v súčasnej etape exploatácie našej planéty až na hranu a v etape neúnosne diferencovaného rozdelenia spoločenského bohatstva neschvaľujem, dokonca odsudzujem.”

Štefan Luby

Odvrátili sme zrušenie Slovenskej akadémie vied

Na budúci rok oslávite okrúhle jubileum – 80 rokov. Čo považujete za svoj najväčší životný či vedecký úspech?

Za najväčší úspech považujem, že v období, keď som bol predsedom Slovenskej akadémie vied, sa nám podarilo odvrátiť snahy túto inštitúciu zrušiť a v roku 2002 presadiť nový Zákon o SAV potom, ako akadémia prešla zásadnou transformáciou, redukciou a skvalitnením svojej produkcie. O význame takejto inštitúcie sa najlepšie presvedčíme v krízových časoch, patrí medzi ne aj súčasná celosvetová pandémia COVID-19.

Za svoj osobný vedecký úspech považujem vytvorenie vedeckej školy výskumu elektromigrácie – deštrukčného mechanizmu vodivých spojov v moderných integrovaných obvodoch. Bolo to v Elektrotechnickom ústave SAV. Obhájila sa pritom doktorská dizertácia, tri kandidátske dizertácie, asi 10 diplomových prác a riešili sa viaceré hospodárske zmluvy pre TESLA Rožnov a TESLA Piešťany. Vo Fyzikálnom ústave SAV po roku 1983 to bolo riešenie súboru úloh z fyziky tuhých látok a laserovej techniky, ktoré pomohli otvoriť dvere nanovede a nanotechnológii na Slovensku.

Detstvo ste strávili v Liptovskom Hrádku. Ako si spomínate na Liptov? V „rodnom“ Hrádku si na Lubyovcov miestni ešte spomínajú.

Bolo to šťastné obdobie môjho života. V Hrádku som začal chodiť do školy. Potom ma rodičia presťahovali do Bratislavy. Ale kým žila moja stará mama Kristína Janková, chodil som tam na prázdniny, ešte aj ako vysokoškolák. Aj dnes rád navštívim Podbanské a tatranské doliny Tichú a Kôprovú, kam sme chodievali v detstve na maliny a čučoriedky. Ani Nízke Tatry sme nezanedbávali – Čierny Váh, Boce, Čertovicu. V Liptove si spomínajú na môjho otca prof. JUDr. Štefana Lubyho. V Liptovskom Hrádku pri hrade otvorili Lubyho lúku, kde pripomínajú jednak otca, ale je tam priestor aj na memorovanie ďalších rodákov a osobností.

Vraciate sa ešte niekedy na Liptov?

Rád sa tam zastavím pri cestách do Tatier alebo späť domov. Na cintoríne v Liptovskom Hrádku máme kryptu, kde spočíva môj prastarý otec, sudca K. Vitáliš s manželkou. Sledujem obnovu hradu. Venujem sa dejinám mesta z pohľadu našej rodiny. Spolupracoval som s pani Ivetou Zuskinovou a prispel som do jej knihy Liptovský Hrádok, prechádzky dejinami (2019).

Fyzikou analyzujeme aj spoločenské problémy

Aké je to vyrastať vo vedeckej rodine? Je to dar či skôr príťaž? Váš otec bol právny teoretik, matka taktiež právnička.

Samozrejme, že je to dar. Aj keď som sa nepobral právnickou cestou, metódy výskumu v prírodných a technických vedách, resp. v spoločenských vedách a humanitách majú veľa podobností. Nakoniec, na štúdium fyziky na Elektrotechnickej fakulte SVŠT ma pritiahli legendárni profesori D. Ilkovič a Š. Schwarz, s ktorými sa môj otec stretal a ja som ich spoznal už ako stredoškolák. Na záver dovoľte pripomenúť pojem nobelovských detí a vnukov: máme veľa prípadov, keď túto najvyššiu vedeckú poctu získal vedec, ktorého školiteľom bol laureát tejto ceny alebo vedec ktorý ju neskôr získal.

Ste fyzik, venujete sa nanovede. Čím je pre vás fyzika zaujímavá a príťažlivá?

Fyzika je veda, ktorá je základom vedeckého pohľadu na svet, umožňuje nám analyzovať najrozmanitejšie vedecké i spoločenské problémy, jej metódy a nástroje sú storočiami overené a spoľahlivé. Predpoklad, že fyzika je v režime saturácie, lebo všetky základné zákonitosti boli objavené, sa nepotvrdzuje. Preniká do stále hlbších mikroskopických úrovní i do vesmíru, v nanosvete nachádzame denne nové aplikácie a súčasne hľadáme minulý alebo súčasný život na Marse a exoplanéty, ktoré by umožnili vznik civilizácii podobnej ako je naša. Ja som sa v ostatných rokoch zaoberal prízemnejšími problémami, fyzikálne zákonitosti som aplikoval na modelovanie migračných tokov do Európy i na modelovanie súčasného šírenie koronavírusu.

SAV zvyšuje patentové aktivity 

Stáli ste na čele Slovenskej akadémie vied. Myslím si, že mnoho ľudí o tejto inštitúcii často počuje, ale málokto nakukol dovnútra. Ako by ste laicky predstavili takúto akadémiu? A aká je jej úloha pre dnešnú dobu?

Akadémia sa prednostne venuje základnému výskumu v prírodných, technických a spoločenských vedách, ale zasahuje aj do vývoja. Jej súčasnou úlohou je okrem iného zvýšiť patentové aktivity, ktoré v nových členských krajinách EÚ stále zaostávajú a premietnuť ich do inovácií. Máme veľmi dobrý medicínsky výskum čiastočne umiestnený v nových priestoroch. Záväzkom všetkých týchto vedných smerov je čo najlepšie využívať štrnásť vedeckých parkov a centier, ktoré sa vybudovali s pomocou štrukturálnych fondov a aj príslušnú novú prístrojovú infraštruktúru, lebo táto zastaráva behom 10 – 20 rokov. Ale úlohou vedy nie je len hľadať stále nové, treba mať potenciál zasahovať, keď nastane krízový stav. Permanentným krízovým stavom je dnes už klimatická zmena a jej následky. Máme na starosti vlastivedne orientovaný výskum, príkladom je úspešná archeológia. Musíme sa starať aj o svoj jazyk, históriu, umenie.

SAV sa teší aj vysokej dôvere Slovákov. Čím si to vysvetľujete?

Žijeme v dobe, keď sa dôvere tešia inštitúcie, ktoré si dokážu zachovať čistý štít. V období všadeprítomnej korupcie sú to tie, cez ktoré neprúdia veľké finančné toky a keď sú navyše pre spoločnosť užitočné či priam nenahraditeľné, spoločnosť im verí. Akadémia s ďalšími inštitúciami potvrdila svoju kompetenciu v súčasnej pandémii COVID-19 a prispela k tomu, že v prepočítaní na počet občanov sme najmenej postihnutá európska krajina. Prínos našich virológov radím k dvadsiatim najvýznamnejším výsledkom SAV od čias jej vzniku v roku 1953. Patrila medzi ne mimochodom aj eradikácia endemickej strumy na Slovensku, pokiaľ ostanem v medicínskej oblasti.

Dôveruj, ale preveruj, platí slovenské porekadlo. Ako „preverovať“ rozličné bombastické, najmä mediálne tvrdenia? Ako rozumieť vede vo svete médií?

Popularizácia vedy sa musí opierať o vedecko-popularizačné práce vedcov, ktorí sa obmieňajú, a preto sa neustále učia hovoriť a písať tak, aby boli verejnosti zrozumiteľní, i o vedeckých novinárov, ktorí vedia téme dodať príťažlivosť s využitím svojho profesionálne prepracovaného štýlu a akceptovateľnej hyperboly. Za dôležité pokladám to, aby sa novinárske produkty dávali vedcom na autorizáciu, čo niekedy naráža na tempo, ktoré je v médiách omnoho vyššie ako vo výskume. Poznáme však aj veľa podvodov a manipulácií zo strany vedcov, ktorými sa zaoberá etika vedy. Ja som sa v ostatnej dobe zaoberal „nafukovaním“ výskumu grafénu, v angličtine sa používa termín hype – znamená bombastickú reklamu. Jej cieľom v tomto prípade bolo získať výskumné granty potom, ako dostali A. Geim a K. Novoselov Nobelovu cenu za prelomové experimenty s týmto materiálom.

Prenikanie súkromného sektora do vesmíru je prirodzené 

V tomto roku vám vyšla kniha Slovenské vesmírne odysey. Dostane sa ešte niekedy slovenský astronaut do vesmíru?

Cieľom knihy bolo konečne, po dvadsiatich rokoch, knižne spracovať let Ivana Bellu, tzv. misiu Štefánik, na stanicu Mir. Bola to pre SAV a slovenský výskum šanca, aká sa ľahko neopakuje a kto si knihu prečíta a uvedomí si, aká súhra okolnosti túto akciu umožnila, pochopí, že šanca mať ďalšieho slovenského kozmonauta je t.č. malá. Tento postoj súvisí aj s mojou skepsou vo vzťahu ku kolonizácii Mesiaca, či nebodaj Marsu.

Sledovali ste štart rakety Falcon 9 v sobotu 30. mája? S akými nádejami sa pozeráte na súkromno-štátne partnerstvo v explorácii vesmíru, resp. na možnosti súkromných vesmírnych letov?

Význam súkromného sektora v prenikaní do vesmíru v USA považujem za prirodzený. Ich ekonomický systém je takto nastavený. Samozrejme, že vesmír podlieha medzinárodnej legislatíve a súkromné aktivity sa musia organizovať v spolupráci so štátnym sektorom. Ich nadstavbou je vesmírna turistika, ktorú si môžu dovoliť bohatí jednotlivci. Takéto mrhanie zdrojmi v súčasnej etape exploatácie našej planéty až na hranu a v etape neúnosne diferencovaného rozdelenia spoločenského bohatstva neschvaľujem, dokonca odsudzujem.

Rád spomínam na mladosť

Pre vedca je zrejme dôležitá fascinácia – pozerať sa na svet s otvorenými očami, ale aj s úžasom, možno až obdivom či zvedavosťou. Čo vás dnes fascinuje?

Fascinácia je podľa mojej mienky determinovaná vekom. Prešiel som mnohými témami a projektmi a rád spomínam na mladosť, v ktorej som čosi také ako fascinácia pocítil. Potom som za svoju úlohu považoval vytvoriť podmienky, aby sa fascinácie nabažili moji nasledovníci a dnes ma fascinuje úsilie spracovať niektoré aspekty vedeckej fascinácie v mojej pripravovanej Kronike SAV.

Aké sú vaše ďalšie životné i profesionálne plány v najbližších rokoch?

V priebehu ostatných 20 rokov som písal knihy literatúry faktu, vedecko-popularizačné knihy, vydal som tri zbierky aforizmov a invektív. V priemere mi vychádzala jedna kniha ročne a táto činnosť ma baví. Už dvakrát sa do nej pripojila moja dcéra Martina. Okruh mojich čitateľov je užší, ale sú to ľudia, ktorých ocenenie mi vynahradí mediálny boom. Pokiaľ budú sily, mienim v tom pokračovať.

foto: archív Š. Lubyho

 

Novinky zo sveta vedy a techniky ponúkané neziskovou organizáciou Eductech môžete sledovať aj na Facebooku a Instagrame

Prosím, prihláste sa aj na odber nášho newslettra

Ďakujeme!