CESTA K POVOLANIU: Fyzika, či klasická hudba? Zvíťazila fyzika tuhých látok, v ktorej sa stal špičkovým odborníkom

Klasická hudba verzus fyzika. Aj tento “spor” musel vyriešiť profesor Ivan Štich, keď sa rozhodoval, čo chce študovať. Riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV v rokoch 2007-2011 pôsobil päťnásť rokov v zahraničí, no napokon sa vrátil na Slovensko. Keďže miluje zvuk, neprekvapuje, že ho zaujíma aj fyzika kondenzovaných látok a akustika. Ako sa profesor Ivan Štichol dostal ku svojmu povolaniu? Aká bola jeho jedinečná cesta?

Vedeli ste už ako dieťa, kým sa chcete stať?

Nie úplne. Ako dieťa som napríklad miloval aj klasickú hudbu. Hral som na klavír, chodil na koncerty, chodil súkromne na hodiny harmónie, študoval hudobné formy. Bavila ma však súčasne aj fyzika a na gymnáziu som sa nakoniec rozhodol, že budem študovať fyziku tuhých látok.

V detstve ste mali rád modelovanie. Ostalo Vám to dodnes?

Na modelovanie si spomínam menej. So svojím otcom som staval modely starých lodí – cez Vianoce. To vždy trvalo celé vianočné sviatky a vždy po Vianociach pribudol nový model. Modelovanie mi ale určite dodnes nevydržalo. Vydržala mi ale láska k hudbe, ktorá sa transformovala do audiofilstva. Milujem krásny zvuk. Počúvam 50-60 rokov staré platne, ktoré hrajú, akoby ich boli vyrobili včera, alebo štúdiové magnetofónové pásy, ktoré sa použili na ich výrobu.

Vybrali ste si Vaše povolanie, alebo to bolo opačne – a fyzika si vybrala Vás?

Fyziku som si určite vybral sám na vysokej škole. Potom už všetko išlo akosi samo. Napísal som ešte za minulého režimu na International School for Advanced Studies v talianskom Terste a podarilo sa mi tam získať štipendium na PhD. To vtedy nebolo jednoduché celé vybaviť, ale nejako sa to podarilo. Režim už v druhej polovici 80. rokov začal mäknúť. Potom prišlo Cavendish Laboratory, Univerzita v Cambridge a nakoniec japonská Tsukuba. Dokopy skoro 15 rokov. Myslím, že som ako jeden z prvých odišiel do zahraničia a tiež som sa rozhodol po 15 rokoch vrátiť, aj keď som čiste profesionálne nemusel.

Aké signály by mal človek pozorovať, ak si chce dobre zvoliť svoje povolanie? Čo si všímať? Kam sa orientovať?

Myslím, že ak človek chce byť úspešný, musí ho to, čo robí, naozaj baviť a musí na to aj mať talent. To myslím platí pre každé netuctové zamestnanie.

Okrem Vašich mnohých výskumov ste aj pedagógom. Ako odovzdávať fyziku ďalej? Ako sa ju snažíte učiť?

Asi desať rokov som strávil na FEI STU a teraz začínam učiť na FPV UCM. Medzitým som mal asi 10-ročnú prestávku, kedy som pracoval len vedecky na FÚ SAV. Som presvedčený, že väčšina študentov je veľmi vnímavá a okamžite vycíti, či je pedagóg naozaj kapacita a či rozumie tomu, čo prednáša. Myslím si tiež, že pedagóg by mal súčasne byť aj vedec. Len potom dokáže dať tomu, čo prednáša, skutočný zmysel. Vidí a vie poukázať na súvislosti, ktoré nie sú v bežných učebniciach. Toto vie, aspoň tých najlepších, motivovať. Takto som získal viacerých študentov, ktorí sa neskôr stali mojimi PhD. študentmi a niektorí z nich sú dnes aj sami úspešní vedci, resp. pedagógovia.

Pedagóg by mal súčasne byť aj vedec. Len potom dokáže dať tomu, čo prednáša, skutočný zmysel.

Čo máte rád na Vašej práci? Čo vás motivuje venovať sa jej deň čo deň?

Voľnosť. Robím to, čo ma baví a veľmi často si môžem aj predmet svojho bádania sám určiť. Táto sloboda je, myslím, unikátna pre vedu. Málo iných povolaní ju má. Snáď umenie má k tomu najbližšie.

Dnes sú mladí Slováci vyzývaní, aby sa vrátili domov. Vám sa stala podobná skúsenosť – pôsobili ste v Japonsku či Cambridge, no predsa ste prišli späť na Slovensko. Prečo je dobré „vrátiť sa“?

Áno, vrátil som sa po takmer 15-ročnej úspešnej vedeckej kariére v zahraničí. Nemám asi univerzálny recept, prečo je dobré sa vrátiť. Nemusí to byť jednoduché a ani v mojom prípade to jednoduché nebolo. Mal som asi dva dôvody. Chcel som si riešiť svoj život a okrem práce som chcel začať aj trochu „žiť“, vytvoriť si „svoje prostredie“, mal som tiež rodičov, ktorí ma začali potrebovať… Druhý dôvod bol, že som chcel ukázať, že špičkovú vedu viem robiť aj v slovenských podmienkach. Ak všetci schopní ľudia a vedci zostanú v zahraničí, situácia doma sa asi nezmení nikdy. A pokiaľ ide o výzvy, treba dať úspešným slovenským vedcom vonku skutočnú perspektívu, a to nielen finančnú. Napríklad, že tí naozaj najlepší dokážu rýchle spraviť profesúru, že dostanú perspektívu vybudovať si svoje vlastné vedecké tímy a že sa im nebyrokratickým spôsobom pomôžu vytvoriť pracovné podmienky približujúce sa tým, ktoré sú bežné tam, odkiaľ odídu. Toto je asi najjednoduchšia cesta, ako skokovo zmeniť kvalitu vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania na Slovenku. Podobnou cestou sa vybrali aj iné štáty, ako napríklad Čína alebo Kórea.

Prečítajte si aj naše ďalšie články alebo nám napíšte vaše komentáre či postrehy na eductech(a)eductech.sk. Ďakujeme, že čítate náš portál.

Je potrebné podporovať technické vzdelávanie na Slovensku?

• 100 % za áno
• 0 % za nie
• 0 % za neviem

Počet hlasov: 39

 Loading ...