slideslideslideslide

Novinky

Učiteľka Miriam Feretová: Dnes neexistuje oblasť, ktorá by nezávisela od vedy a techniky

17.4.2019

Rozprávame sa s učiteľkou biológie a geografie na Katolíckej spojenej škole svätého Mikuláša v Prešove Miriam Feretovou. Témou je nielen jej povolanie učiteľky – a dokedy ho zvládne vykonávať – ale aj to, ako viesť mladých k štúdiu vedy a techniky. Miriam Feretová študentov berie do vedeckej kuchyne. A vedcov dovedie na školu. 

Učiteľstvo beriem ako poslanie

Učíte biológiu a geografiu. Ako sa to stalo? 
K vyučovaniu prírodných vied ma priviedol vzťah k prírode, cestovaniu a moji najbližší (starý otec lesník, ujo riaditeľ národného parku, rodičia prechádzkami do prírody od detstva), ale aj najlepšia priateľka, ktorá si ako prvá z nás dvoch v predmaturitnom ročníku vybrala túto kombináciu predmetov a učiteľský smer a keďže sme chceli byť spolu, aj toto mi pomohlo rozhodnúť sa. Paradoxne sme sa nedostali na tú istú školu, a tak sa naše cesty na čas rozišli. Dnes (už 20 rokov:-)  ja tieto predmety učím a kamarátka je už 15 rokov v zahraničí a venuje sa niečomu úplne inému 🙂 
 
Máte rada prácu učiteľky? Prečo?
Mám rada svoju prácu. Ak by to tak nebolo, už dávno by som robila niečo iné. Ponuky na zmenu boli.  Je to asi klišé, ale ak beriete svoju prácu ako poslanie, dokážete byť stále nad vecou. A to aj po 20 rokoch zmien v školstve vedúcich stále k niečomu chaotickejšiemu, nie veľmi zmysluplnému, zmätenému a sťažujúcemu prácu učiteľa roky nazývanému “reformy školstva” – odtrhnutému od reality učenia a problémov, s ktorými sa boríme.
 

Je niečo, čo vás na učení nebaví?
Nebavia ma nesystémové, spiatočnícke a nikam nevedúce zmeny, zbytočná byrokracia a nezmyselné úkony. Nebaví ma, že robím prácu od A-Z nielen svoju, ale aj nadriadených inštitúcií, keď žiakov nielen odborne a metodicky vediem, ale už vopred píšeme žiadosti o granty, aby sme dokázali všetky požiadavky na súťažiacich smerujúcich na medzinárodné súťaže zvládnuť sami. Grantové žiadosti a realizácie nás stoja množstvo času a vďaka za ne, inak by to nešlo. Každoročne prečerpám so žiakmi veľký balík peňazí z grantových podpôr komerčných bánk, firiem, združení…

Robím to s vypätím síl

Čo vám dáva ešte zabrať?
Bojujem aj s vyučovacím procesom biológie, keď pri nižšej dotácií hodín a zvyšujúcom objeme informácií mám tlačiť na bádateľské aktivity, tvorivé myslenie, vedeckú činnosť žiakom. Robím to, ale s vypätím síl. Cítim, že to pomaly vzdávam. Počas hodín sa snažím žiakov aj motivovať, aj aktivizovať, aj aktívne riešiť výskumné úlohy, aj prebrať požadované učivo…. Prijala by som vo vyšších ročníkoch gymnázia miernu špecializáciu žiakov na “svoje” predmety, napríklad na prírodovedné predmety, ktoré by boli komplexnejšie chápané aj v súvislostiach “science” a mali by sme čas a priestor na rozširovanie ich poznatkov aj zručností aj v súvislosti e experimentálnou vedeckou výskumnou činnosťou. Po doterajších školských reformách som však už dosť skeptická. Je to veľmi vyčerpávajúce a tak skoro sa to asi ani nezmení, aj keď sa teším zo zmien v spoločnosti, ktoré v tomto roku nastali. sama v žiakoch pestujem aj občianske kompetencie a tak, keď sme boli na svetovej výstave Expo science v Luxembursku práce v čase verejných pochodov po smrti dvoch mladých ľudí na SR, zúčastnili sme sa ich spolu so Slovákmi žijúcimi v Luxembursku.  
 
Žiakov vediete k aktivite, chodíte s nimi na súťaže, na SOČ-ky. Je to potrebné? Aké výsledky to prináša?
Účasť na súťažiach je výborná pre osobnostný rast žiakov, ich väčší rozhľad, zlepšenie jazykových a komunikačných kompetencií, ale nazretie do špičkového vedeckého sveta (stretnutia s nositeľmi Nobelových cien, obhajoby vedeckých projektov a vlastných myšlienok pred najlepšími odborníkmi v danej problematike zo sveta), ale aj pohľad na štáty, kde to funguje tak ako má, aby tak priniesli know-how aj na Slovensko. Už len Česko je ďaleko pred nami. Ak keď tu je nevyhnutné a správne poďakovať našim vysokým školám Prif a LF UPJŠ v KE, výskumným ústavom, SAV, ale často-krát aj zanieteným jednotlivcom z radov odbornej verejnosti, ktorí nám nezištne pomáhajú, bez nich a vytvorenia materiálnej a laboratórnej podpory by to nešlo. Osobitné veľké ďakujem patrí doc. MVDr. Branislavovi Peťkovi, CSc., ktorý nám pomáha posledných 8 rokov, nezištne, vo voľnom čase, na vlastné náklady… Stretla som dosť takýchto vzácnych ľudí, ktorí stále s optimizmom pozerajú na mladú generáciu a držia im prsty, aby aktívne vstúpili do svojich profesií a života, aj spoločnosti. Z mimovládnych organizácií smeruje moje veľké ďakujem k OZ Amavet, ktoré pomáha šikovným mladým vedátorom skúsiť šťastie na zahraničných súťažiach a výrazne aj materiálnou pomocou napomáha tomuto procesu. 
Viditeľné výsledky sú mnohé popredné umiestnenia z najprestížnejších svetových vedeckých súťaží I-SWEEEP  Intel Isef v USA, Vernadského contest v Moskve, ESI a ESE v Belgicku-Spojených arabských emirátoch- Tunisku- Luxembursku, Eucys v Taliansku, Biologická olympiáda v Turecku, Gruzínsku a Azerbajdžane, MET v Turecku…. pravdepodobne som si na niektoré ani nespomenula, na niektorých sme už boli viac krát… Ale toto sú len príjemné pohladenia pre študentov za ich prácu. Ja vidím zmysel vo veciach spomenutých na začiatku odseku, to je to čo má zmysel. Pomôcť žiakom byť tvorivý, hľadať riešenia súčasného stavu, byť zodpovedný k okoliu a spoločnosti, kriticky myslieť a snažiť sa aj svojím malým kúskom zmeniť svet k lepšiemu. stále som optimistka, aj keď sa posúvam bližšie k realite 🙂

Prečo študovať vedu a techniku

Vaša dcéra Miriam Feretová ml. sa dostala na spomínaný Intel ISEF. Prečo by sa mladí mali venovať vede a technike?
Mirka bola pri tom ako som sa venovala starším študentom a nadchlo ju to. spojila sa so spolužiakom Samom a vytvorili skvelý tím, kde sa svojimi charakterovými vlastnosťami ale aj danosťami výborne dopĺňali, čo ich viedlo k mnohým nadštandardným umiestneniam. Plánujú študovať medicínu a všetko, čo získali, verím, už v krátkom čase na vysokej škole zúžitkujú. 
Dnes neexistuje oblasť ľudského života, ktorá by nezávisela od vedy a techniky. Boli vynájdené nové materiály, nové zdroje energie, zavádzajú sa moderné technologické postupy, vznikajú nové vedné odbory. Veda a technika sa stala dôležitým nástrojom v rukách človeka na skvalitnenie nášho života. Vďaka práci na výskumných projektoch sa žiaci učia využívať pokrok a jeho možnosti v súlade so zákonmi prírody a etiky, tak aby bol život človeka lepší, ale správny. Učím ich stanoviť si morálne, etické hranice, ktoré im pomôžu rozhodnúť sa ako ďalej berúc ohľad na spomenuté atribúty. 
 
Veda a technika sa stala dôležitým nástrojom v rukách človeka na skvalitnenie nášho života.
 
Vaša dcéra zisťovala, či dokážu éterické oleje konkurovať komerčným repelentom. Aj vaše projekty so študentmi vždy riešia niečo konkrétne, aplikovateľné. Existuje návod, ako prepájať vedu a výskum s praxou, s praktickými aplikáciami? 
Neviem či existuje nejaký návod, vždy ku každému problému pristupujeme individuálne, intuitívne, v rámci našich možností, ale tvorivo a s otvorenými očami a mysľou. Riešenia prichádzajú postupne, kryštalizujú sa za pochodu, je to proces, ktorý je dlhodobejší a až po čase vidíme riešenia.  Žiaci musia byť vo svojej práci disciplinovaní a zodpovední. Učím ich, že aj negatívny výsledok je výsledok, nie vždy to vyjde podľa ich predstáv, a aj to je pre nich školou života.
Študentov privádzam priamo “do vedeckej kuchyne” – to znamená do výskumných ústavov, laboratórií vysokých škôl či SAV. Môžu si vedecké experimenty sami vyskúšať. Týchto odborníkov privádzame aj k nám do školy, zapájame sa do mnohých projektov (Onkológia pre gymnáziá, Genetika na kolesách… + sme aj partnerskou školou UPJŠ v Košiciach. Na zahraničnej exkurzii vo švajčiarskej Technorame sme mali možnosť vidieť, ako sa prírodovedné predmety učia oni (metódy, pomôcky, vysvetlenia javov, zážitkové učenie…) a ako my. Ich možnosti sú v porovnaní s našimi neporovnateľne lepšie. Preto si nesmierne vážim našich šikovných študentov, ktorí dokážu v silnej zahraničnej konkurencii na poli vedeckých výskumov tak svelo obstáť. Stojí ich to veľmi veľa voľného času, úsilia, štúdia, ale posúva ich to vpred, rozširuje obzory a prináša skúsenosti a kompetencie, ktoré by pri bežnom vyučovaní v škole nezískali v takej miere. Je toho veľmi veľa, ja sama pociťujem, že popri všetkých pracovných a domácich povinnostiach je zázrak, že to takto spolu so študetmi už toľko rokov zvládame 🙂
 
Silu venovať sa druhým mi dáva aj moja viera.
 
Predpokladám, že na to, aby žiaci boli motivovaní chcieť niečo vedieť viac, niečo dokázať, niečo vyskúmať, je potrebné mať na škole aj motivovaného učiteľa. Ako to dosiahnuť? Kde brať motiváciu? Čo je Váš zdroj, kde čerpáte nápady i tvorivé sily?
V našom školstve sú všetky dobré veci postavené na vnútornej motivácií jednotlivcov, inak to nejde. Uvidíme dokedy 🙂  Keď je už toho na mňa dosť, resetujem doma, v prírode, pri priateľoch. Silu venovať sa druhým mi dáva aj moja viera. Tvorivé nápady sú všade okolo nás, tie najjednoduchšie, najlacnejšie, prírodné a často našimi predkami odpozorované nápady sa často ukážu ako tie najlepšie. Len im treba venovať priestor, čas a ochotu to skúsiť.