Je dôležité, aby si modrotlač zachovala svoje tajomstvo

Koncom novembra sme na Slovensku zachytili výnimočnú správu o zápise modrotlače do zoznamu nehmotného duchovného dedičstva UNESCO. Je to náš 6. zápis v poradí. O tom, čo je to modrotlač a ako ju odlíšiť od „nepoctivých“ napodobnenín, sa zhovárame s Matejom Rabadom.

Na Slovensku ste údajne len dvaja, ktorí sa profesionálne venujete modrotlači. Čím to je?

Výroba modrotlače začala v 2. pol. 20. storočia upadať a v roku 2010 jej výroba úplne zanikla. Už začiatkom 20. storočia vznikali nové technológie potláčania a farbenia plátna a modrotlač skrátka nebola efektívna. Je to časovo a technologicky náročná technika, ide o ručne tlačené a farbené plátno a nedá sa vyrábať masovo. To je aj dôvodom, prečo sme na Slovensku momentálne len dvaja, ktorí toto remeslo oživili a držia ho pri živote.

Ako rozlíšiť naozaj kvalitnú modrotlač od toho, čo sa na ňu len podobá?

Poctivá modrotlač má svoje nedokonalosti, zapríčinené ručnou prácou, má svoje čaro, svojho ducha. Vzor pri poctivej modrotlači môže presvitať na rubovú stranu plátna, nie však rovnomerne, niekedy viacej, niekedy menej, záleží na vzore.
Imitácie sa tlačia strojovo valcovou tlačou na desiatky kilometrov. Na biele plátno sa tlačí modrá farba, pričom vzor zostáva vynechaný. Rubová strana takejto imitácie je biela.
Druhý spôsob napodobňovania modrotlače je možné vidieť najmä pri hotových produktoch, keď sa vezme modrý kus odevu, alebo iného doplnku a potlačí sa bielou farbou. Táto farba je na povrchu materiálu a zväčša býva na ohmat gumová.

Poctivá modrotlač má svoje nedokonalosti, zapríčinené ručnou prácou, má svoje čaro, svojho ducha.

Matej Rabada

Čo pre Vás znamená zápis do nehmotného dedičstva UNESCO – a vôbec pre slovenskú modrotlač?

Verím, že práve zápis do tohto prestížneho zoznamu prispeje k tomu, aby verejnosť spoznala poctivú modrotlač a aby sa modrotlačou nenazývalo všetko modrobiele.
Pre mňa osobne je to samozrejme veľká česť, ale aj určitá zodpovednosť, aby ostalo toto remeslo naďalej živé a nestalo sa to, čo pred niekoľkými rokmi, že jej výroba opäť zanikne.

Snažíme sa o to, aby sa modrotlač vrátila do každodenného života.

Matej Rabada

Pôsobíte v Párnici. Je región Oravy spätý s modrotlačou? Odkiaľ sa tam vzala?

Prvé zmienky o modrotlači na našom území pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Okrem špeciálnej zmesi na potláčanie vzorov a indiga, farbiva, v ktorom získava modrotlač svoje typické tmavomodré zafarbenie, je potrebný materiál, ktorý sa bude potláčať a farbiť. V minulosti to bolo prevažne ľanové, ale aj konopné plátno, pretože sa im v našich klimatických podmienkach darilo. Regióny Orava, Liptov, Spiš a mnohé ďalšie prekvitali domácou výrobou plátna, takže farbiari mali čo spracovať. Bol to „jednoduchý“ a efektívny spôsob, ako skrášliť svoje domáce plátno.

Aké sú Vaše plány do budúcna? Očakávate zvýšený záujem o modrotlač v blízkej dobe?

Záujem o modrotlač za ostatné roky pomerne narástol a stále rastie. Málokto túto techniku pozná, no za tie roky, keď sa ju podarilo oživiť, sa opäť dostáva do povedomia verejnosti. V dielni pod značkou Modrotlač Matej Rabada nevyrábame len modrotlačovú metráž, ale aj hotové produkty na bežné nosenie. Presnejšie povedané, ja mám na starosti tlač a farbenie metráže a moja manželka Veronika realizuje produkty. Snažíme sa o to, aby sa modrotlač vrátila do každodenného života, no na druhej strane z toho nechceme robiť úplnú masovú produkciu. Takže nejaké rozširovanie kapacít, či už o priestory, alebo ľudské zdroje, nemáme v pláne. Pre nás je dôležité, aby si technika zachovala svoju výnimočnosť a vznešenosť, ale aj kúsok tajomstva, ktorý k nej patrí.

Foto: Archív Modrotlač Matej Rabada