slideslideslideslide

Novinky

Eva Miadoková: Vďaka milovanej genetike som sa dopracovala k najvyšším métam

14.5.2019
Eva MiadokováPracuje na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jej team sa venuje výskumu molekulárnych mechanizmov účinku prírodných látok a ich antimutagénnym a karcinogénnym potenciálom. Potenciál genetiky vidí v odstránení hladu a dedičných chorôb. Profesorka Eva Miadoková. 

Genetika: Aj povolanie, aj koníček

Ako ste objavili svoje povolanie genetičky a vysokoškolskej profesorky? Čo vás sformovalo?

K štúdiu genetiky som sa dostala viac-menej náhodou. Inšpirovali ma niektoré zahraničné články o genetike. Na domácej pôde to bolo v čase mojej maturity na strednej škole horšie, pretože som sa na biológii ešte učila o“reakčnom“ Mendelizme-Morganizme a o „úžasnom prínose“ Lysenkovho učenia o mičurinskej biológii a jarovizácii ozimnej pšenice“ pre „socialistickú a svetovú“ vedu a prax. N šťastie v Prahe na Karlovej univerzite pôsobil profesor K. Hrubý, ktorý študentom prednášal tzv. západnú genetiku. Prednášal aj Slovenke doc. RNDr. Vlaste Kováčovej CSc., ktorá po skončení štúdia na pražskej univerzite založila na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pri Katedre antropológie Oddelenie genetiky, ktoré sa v roku 1968 pretransformovalo na Katedru genetiky PRIF UK pod vedením prof. Ing. Jána Dubovského, CSc.

Nedá sa mi nespýtať: akú úlohu zohráva genetika pri výbere povolania? Máme k čomusi vlohy? Alebo dedíme povolanie po rodičoch? Je pravdepodobné, že to, čo robia rodičia, budú robiť aj ich deti?

Genetika ma počas môjho štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave veľmi zaujala dodnes sa teším z toho, že som si mohla na Katedre genetiky Prif UK prehĺbiť poznatky týkajúce sa dedičnosti a premenlivosti organizmov, začať vedecký výskum na mikroorganizmoch počas ašpirantúry a po jej obhájení začať pracovať (zapojiť sa do výskumných úloh riešených katedrou a výučby) na katedre. Genetika sa stala nielen mojím povolaním, ale aj koníčkom.

Pochybujem, že by genetika samotná, resp. dedičnosť hrali nejakú úlohu pri výbere povolania. Rodičia môžu pri výbere povolania dieťa usmerniť, ale dieťa by si malo vybrať také povolanie, ktoré ho bude baviť. Súčasťou genetiky ako vedy je aj epigenetika, pri ktorej hrajú dôležitú úlohu faktory prostredie, a teda aj vplyv rodičov na výchovu a usmerňovanie dieťaťa. Veď tzv. epigenetické mutácie sa môžu dokonca dediť až štyri generácie.

Eva Miadoková

Deti sa podobajú na oboch rodičov 

Sú gény dedičné? Dostávame do vienka naše dobré či zlé vlastnosti či povahové črty? 

Gény, zjednodušene povedané t. j. úseky molekuly DNA (nositeľky genetickej informácie) zodpovedajú za všetky naše znaky a vlastnosti a získavame ich, resp. dedíme od obidvoch rodičov úplne náhodne. Preto sa deti podobajú na obidvoch svojich rodičov.

Dnes sa veľa hovorí o genetike, je snaha opraviť či upraviť gény, možno až vyrobiť nadľudí. Predovšetkým je ale snaha rozlúsknuť genetický kód človeka. Ako sa pozeráte na tieto snahy? Ako vnímate génové inžinierstvo?

V súčasnosti možno technikami rekombinantnej DNA pri génových manipuláciách, resp. génovom inžinierstve zamieňať nefunkčné gény za funkčné, a tak liečiť viaceré tzv. monogénne podmienené dedičné choroby. Vedci-genetici však musia rešpektovať etické princípy, a preto sa nesnažia pomocou klonovania „vyrobiť“ nadľudí.

Vedci-genetici však musia rešpektovať etické princípy, a preto sa nesnažia pomocou klonovania „vyrobiť“ nadľudí. (prof. Eva Miadoková)

Pokiaľ ide o genetický kód, musím vás však opraviť, pretože genetický kód, t. j. určité pravidlo, podľa ktorého sa pri transkripcii (prepise genetickej informácie z DNA na RNA) a translácii (preklade genetickej informácie, resp. syntéze bielkovín) prepisujú „písmená“ z jednej abecedy (poradia základných stavebných jednotiek DNA) do druhej abecedy (poradia aminokyselín v bielkovine), sa už dávno podarilo dešifrovať/vyriešiť. Zásluhu na tom mali vedci M. Nirenberg a H.G. Khorana, ktorí za rozlúštenie genetického kódu získali v roku 1968 Nobelovu cenu za medicínu.

Eva Miadoková

Potenciál genetiky? Odstrániť hlad

V čom je “mierový” či “pro-ľudský” potenciál genetiky? Ak by sme verili na dobré úmysly vedcov, tak čo genetika ľuďom ponúka už dnes?

 „Mierový, resp. pro-ľudský“ potenciál genetiky vidím v úžasných možnostiach genetiky pomôcť aspoň čiastočne odstrániť hlad, ktorý je často príčinou vojenských konfliktov (najmä v rozvojových krajinách) a v súčasnosti tak aktuálnej migrácie, a v možnosti liečby dedičných ochorení, t. j. v dvoch oblastiach: pri správnom využití geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v poľnohospodárstve a potravinárstve a v génovej terapii závažných dedičných ochorení vrátane rakoviny a neurodegeneratívnych chorôb.

Mierový potenciál genetiky je v odstránení hladu a v liečbe dedičných ochorení. (prof. Eva Miadoková) 

Máme alebo mali sme na Slovensku významných genetikov a genetičky?

Aj na Slovensku máme niekoľko významných genetických osobností. V oblasti humánnej genetiky-doc. RNDr. V. Feráka, CSc., v oblasti rastlinnej genetiky – prof. RNDr. Evu Čellárovú, DrSc., v oblasti molekulárnej genetiky- prof. RNDr. Ľubomíra Tomášku, DrSc. a prof. RNDr. Petra Fedoročka, CSc.

Čomu sa venujete vo vašej vedeckej práci? Aké oblasti sledujete a čo by ste ešte radi vyskúmali? 

Môj team sa v súčasnosti zaoberá výskumom molekulárnych mechanizmov účinku prírodných látok a ich antimutagénnym a karcinogénnym potenciálom. Keďže som mala to šťastie, že vďaka milovanej genetike som sa v kariérnom raste dopracovala k najvyšším métam, ďalšie plány do budúcnosti už nechystám. Jednoducho treba odísť v správnom čase….