slideslideslideslide

Novinky

Dušan Galusek zo Funglass: Sklo je nekonečne veľakrát recyklovateľné

23.11.2020

Dušan GalusekZo slovenského mesta Trenčín sa stalo centrum sklárskeho výskumu, a to vďaka Vedcovi roka  – profesorovi Dušanovi Galusekovi, z výskumného sklárskeho centra Funglass.

Plast, alebo sklo? Voľba je jednoznačná 

Vašim snom bolo študovať archeológiu, alebo biológiu. Aká bola odtiaľ cesta až k práci so sklom?

Mierne kľukatá. Ale hlavným medzníkom bol rozhovor s mojím otcom, ktorý sa ma na konci strednej školy spýtal, z čoho chcem ako archeológ žiť. A keďže v okolí Trenčína, kde som sa narodil, bolo veľa fabrík so zameraním na silikátový priemysel – teda aj sklární, rozhodol som sa študovať silkátovú chémiu.

Ako vyzerá také sklárske laboratórium?

Myslím, že niečo ako sklárske laboratórium v podstate neexistuje. Je to skôr súbor laboratórií. V jednom sklo dokážete pripraviť – nájdete tam teda najmä elektrické taviace pece. Ale pripravené sklo treba aj ocharakterizovať, a preto k tomu potrebujete aj klasické chemické laboratórium na vykonanie analýzy zloženia, aj fyzikálne laboratórium, kde zasa meriate iné vlastnosti, ako je hustota, teplotná rozťažnosť, viskozita, elektrická vodivosť a podobne. A v neposlednom rade potrebujete aj meranie optických a spektrálnych vlastností, takže tam zasa potrebujete spektrometre a mnohé iné špecializované zariadenia.

Dakedy sa častejšie využívali sklenené fľaše, už len na takú minerálku, mlieko, či pivo. Dnes sú ešte stále viac v popredí plastové obaly. Vaša voľba je aká – plast, alebo sklo?

Jednoznačne sklo. Tých dôvodov je viac. Jeden z nich je ekologický: sklo je v podstate 100 % a nekonečne veľakrát recyklovateľné, takže väčšinou nekončí (alebo aspoň by nemalo končiť) na skládkach. Používanie sklených črepov vo výrobe skla naviac znižuje množstvo energie, potrebné na jeho tavenie, ako aj množstvo použitých surovín, čím sa chráni životné prostredie. Ďalší je estetický: piť pivo, alebo dokonca víno z plastu? Brr. A tretí je zdravotný. Sklo je zdravotne nezávadný obal, obsah v ňom dlhšie vydrží v potrebnej kvalite. Naviac, posledné výskumy ukazujú, že nápoje v plastových fľašiach môžu obsahovať vysoké koncentrácie mikroplastov. Žiaľ, v dnešnej dobe nám často výrobcovia a obchodné reťazce na výber veľmi nedávajú a niektoré nápoje inak ako v PET fľašiach nekúpite.

Biosklo interaguje s ľudským organizmom

Všeličo je dnes už „bio“. Aké je biosklo?

Presnejšie by sa malo hovoriť bioaktívne sklo. Biosklo (z anglického bioglass) je komerčný názov prvého bioaktívneho skla, ktoré vyvinul profesor Larry Hench v 70. rokoch. Bioaktívne sklá sú také, ktoré majú schopnosť interagovať s ľudským organizmom. Pri takejto interakcii sa tieto sklá pomaly rozpúšťajú, pričom sa do organizmu dostávajú ióny, ktoré majú priaznivé účinky a pomáhajú regenerovať okolité tkanivo. V ideálnom prípade sa takéto sklo celkom rozpustí vtedy, keď sa nahradí vašim vlastným. Takéto sklá sa používajú napríklad ako náhrady kostí, pri liečbe kostných defektov (napríklad po chirurgicky odstránených nádoroch), v dentálnej medicíne, ale v kombinácii s biopolymérmi je možné ich použiť aj v mäkkých tkanivách, ako sú chrupacky, šľachy, alebo na lepšie hojenie rán.

Zaoberáte sa aj neprestrielnym sklom. Môžeme dnes nájsť vaše výrobky niekde na ochranu osôb?

Zatiaľ nie. Sklá, ktoré sme vyvinuli, sú určené najmä na zabudovanie do vozidiel, ale prekážkou ich komerčného využitia je ich vysoká cena. S rozvojom technológií je ale možné očakávať, že v najbližších rokoch bude môcť napríklad armáda alebo polícia takéto nepriestrelné sklá nakupovať za prijateľné ceny.

Funglass: Pre vedca by práca mala byť zábavou a povolaním

Vybudovali ste centrum FunGlass. Naozaj je so sklom taká zábava?

Nielen so sklom. Pre akéhokoľvek vedca a výskumníka by jeho práca mala byť zábavou, ale aj povolaním. Keď vás nebaví to čo robíte, tak tá robota potom aj tak vyzerá. Ale to asi platí pre každé zamestnanie.

Je už dnes z Trenčína európske/svetové mesto skla a ak náhodou nie, kedy sa tak stane?

Neviem, či je Trenčín európskym, alebo dokonca svetovým mestom skla, ani či sa ním niekedy stane. Ale už teraz môžem povedať, že Trenčín je mestom, ktoré vo svete poznajú ako centrum slovenského sklárskeho výskumu a centrum FunGlass je rešpektovaným partnerom pre zahraničné výskumné inštitúcie nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Úzku spoluprácu máme napríklad s pracoviskami na Taiwane a v Brazílii.

Západní vedci majú možnosť svoje výsledky komercionalizovať 

Ste Vedcom roka, osobnosťou medzinárodnej spolupráce. V čom vidíte rozdiel medzi spoluprácou s vedcami na Slovensku a vo svete?

Zásadné rozdiely nevidím. V priebehu času si človek vytvorí okruh kontaktov, či už doma, alebo v zahraničí, s kolegami, s ktorými si rozumie nielen po profesijnej, ale aj po ľudskej stránke. Čiže s ľuďmi, s ktorými diskutujem o vedeckých problémoch a riešim s nimi spoločné projekty, ale po práci si môžeme ísť spolu sadnúť na pivo a porozprávať sa o úplne bežných veciach. S mnohými si človek potom vytvorí dlhotrvajúce priateľstvá. Možno jediný rozdiel vidím v tom, že výskumníci z krajín na západ od nás majú viac možností výsledky svojho výskumu komercializovať, majú podpísané kontrakty s firmami, ktoré im zakazujú o niektorých výsledkoch ich výskumu hovoriť, a preto sú niekedy menej otvorení ako tí slovenskí.

Čo sa týka kvality vzdelávania, myslím že veľké rozdiely medzi českými a slovenskými univerzitami nie sú.

Slovenské vysoké školstvo je často aj samotnými politickými predstaviteľmi chápané ako menej kvalitné, oproti západnej Európe. Čiastočne na tom môže byť niečo pravdy, ale sme na tom naozaj zle, aby všetci „šikovní“ odchádzali napríklad do Čiech?

Určite na tom tak zle nie sme. Čo sa týka kvality vzdelávania, myslím, že veľké rozdiely medzi českými a slovenskými univerzitami nie sú. Kde ale na Slovensku zaostávame, a to veľmi výrazne, sú tie veci mimo štúdia. Možnosti kultúrneho vyžitia študentov, kvalita ubytovania na internátoch, spoločenské priestory na univerzitách, športoviská… Tu je vidno desaťročia zanedbávania a podfinancovania slovenského školstva, bez ohľadu na politickú reprezentáciu, ktorá bola práve pri moci.

A druhá vec, ktorá tiež úzko súvisí s peniazmi, je to, že naše vysoké školy nemajú taký dobrý marketing. Veľa zahraničných univerzít má na propagáciu rozpočty a profesionálne tímy, ktoré sa tomu na úrovni venujú. Na Slovensku sa propagácia často robí na kolene, za málo peňazí, mnohokrát ju zabezpečujú popri svojich povinnostiach učitelia, ktorí na to nemajú ani zodpovedajúcu kvalifikáciu, ani čas. Potom to tak vyzerá. Prídeme na veľtrh vzdelávania a popri našich zahraničných konkurentoch vyzeráme ako chudobní príbuzní.

Ako pritiahnuť mladých k technike? Musia pomôcť učitelia 

Naša organizácia Eductech sa snaží nadchnúť mladých pre techniku, Vy sa hýbete aj v chémii. Ako pritiahnuť novú generáciu, venovať sa aj technickým, či prírodným vedám?

V tomto smere nám jednoznačne musia pomôcť učitelia na základných a stredných školách, ale aj ministerstvo, vhodným nastavením učebných osnov. Skoro každé dieťa sa v predškolskom veku zaujíma o prírodu, techniku, rodičia im kupujú krásne knižky, mnohé deti vedia vymenovať desiatky druhov dinosaurov. A potom prídu do školy a záujem je zrazu preč. Musia sa bifľovať kvantá nezmyselných faktov, pri mnohých veciach nechápu, načo sú im vlastne dobré, a ako ich v živote budú vedieť použiť. Ja som sa napríklad musel na zemepise kedysi učiť, v ktorej krajine je aký priemysel. Textilný, potravinársky, hutnícky atď. Po prvé, nepovedalo mi to vôbec nič, lebo som si pod tým nevedel predstaviť žiadny konkrétny výrobok. A po druhé, nič z toho už dnes nie je pravda. Tak aký má takéto učenie zmysel?

Podľa môjho názoru je potrebné obmedziť fakty a zamerať sa na to, aby žiaci pochopili základné princípy, na ktorých potom môžu stavať. To ale vyžaduje aj oveľa lepšiu pripravenosť učiteľov, pre ktorých by ich práca mala byť zároveň aj koníčkom – ako je pre väčšinu vedcov. Je jednoduchšie na dejepise podľa slovníčka skúšať letopočty, (čo sa bežne robilo, keď som bol na škole ja, a ako som sa so zdesením dozvedel od svojich detí, ešte stále sa aj robí) ako podnietiť u žiakov kritickú diskusiu o zmysle historických udalostí. Samozrejme, primerane veku. Pri prírodných a technických vedách treba žiakov pustiť do laboratórií a nechať ich, aby si naživo vyskúšali všetko to, čo sa na predchádzajúcich hodinách naučili teoreticky. A podporovať pritom zvedavosť a kritické myslenie, čo sú najdôležitejšie vlastnosti každého vedca.