slideslideslideslide

Novinky

Adela Penesová zo SAV: Viac obetí si už vyžiadala obezita než korona

30.11.2020

Ada Penesova Náš život sa od základov zmení, keď ho zasiahne choroba. V súčasnosti všetkých trápi pandémia koronavírusu, avšak pandémia obezity u nás trvá oveľa dlhšie. Dokonca obéznym ľuďom hrozí vyššie riziko nákazy týmto novým vírusom a horší priebeh ochorenia. Každého občas trápi nejaké to kilečko navyše, no čo nám hrozí, ak je tých kíl viac? O globezite a jej rizikách sa rozprávame so samostatnou vedeckou pracovníčkou Biomedicínskeho centra SAV MUDr. Adelou Penesovou, PhD.

Nadváhu majú takmer 2 miliardy ľudí

Laik má pocit, že všade je len samá epidémia – koronavírus, úrazy hlavy, tuberkulóza – a napokon aj epidémia obezity.

Áno je to tak. Epidémia je definovaná ak sa ochorenie vyskytuje na viacerých kontinentoch a vo viacerých krajinách. WHO oficiálne vyhlásila 11. marca 2020 COVID-19 za pandémiu z dôvodu globálneho šírenia a závažnosti ochorenia. Obezita bola za epidémiu vyhlásená v USA už v roku 1999.

Skutočne sa obezita vyskytuje až epidemicky?

Áno, podľa WHO viac ako 1,9 miliardy ľudí na svete má nadváhu a/alebo obezitu.

Na celom svete bola v roku 2015 prevalencia (výskyt) obezity u dospelých 12% a u detí 5%. To zodpovedá 604 miliónom dospelých a 108 miliónom detí.  Preto hovoríme o GLOBEZITE (globálnom výskyte obetity). Od roku 1980 sa prevalencia (výskyt) obezity zdvojnásobila vo viac ako 70 krajinách a to nielen v rozvinutých, ale už aj v rozvojových. Podľa WHO až 65% svetovej populácie žije v krajinách, kde nadváha a obezita zabíja viac ľudí ako podvýživa, čo je až 2,8 milióna ľudí ročne.  

Stačí chodiť peši a kilá pôjdu dole

 Aké „protiepidemické“ opatrenia by ste navrhli v boji s obezitou?

 Tie by mali byť najmä na úrovni spoločenskej, legislatívnej, ale aj osobnej. Mali by byť intenzívnejšie spustené kampane na zvýšenie povedomia verejnosti (edukácia) s cieľom zvýšiť tlak na tvorcov politík, na výrobcov potravín, na súkromný sektor (napríklad Nový Zéland: počas prvého lockdownu nefungovala ani doprava, tak boli ľudia nútení chodiť peši, či na bicykloch a firmy povolili prácu doma, no za podmienky, že budú denne vykazovať 10 000 krokov denne a ajhľa, Novozelánďania schudli! ). Zdravotné poisťovne by mali odmeňovať/motivovať pacientov pravidelne chodiacich na preventívnu prehliadku, napríklad v Česku dostane pacient 500 korún na šport, fitko či plaváreň….

Ak si niekto myslí, že starosť o naše zdravie leží na pleciach lekárov, tak pravdou je že za naše zdravie náš zdravotnícky systém nesie len 10-15% zodpovednosti. Cieľom by malo byť rozvíjať stratégie, vďaka ktorým bude ľahšie robiť zdravé rozhodnutia („healthy choices“) tak čo sa týka výberu potravín, ako aj pohybovej aktivity, napríklad legislatívne donútiť výrobcov potravín, aby uvádzali:

  1. potravinový semafor. V rokoch 2014 až 2018 boli v krajinách EÚ zbierané dáta, ktoré dobrovoľne mali možnosť zbierať jednotlivé štáty EÚ na základe skúšobného obdobia aplikácie vlastných verzií potravinového semaforu. Zjednodušiť prehľad a urýchliť tak výber potravín v nakupovacom procese spotrebiteľov. PARAMETRE OHODNOCOVANIA JEDNOTLIVÉHO VÝROBKU: cukor, tuky, trans-mastné kyseliny, soľ /sodík. Nastavenia pre získanie zelenej farby v tejto kategórii je potrebné, aby výrobok obsahoval menej ako 3 g tuku, menej ako 1,5 g NASÝTENÝCH tukov, menej ako 5 g CUKRU, min. 2 g NENASÝTENÝCH mastných kyselín, menej ako 0,12 g sodíka resp. menej ako 0,3 g soli na na 100 mg tuhej hmoty, alebo na 150 ml u tekutej hmoty výrobku.
  2. Vyššia DPH na sladené nealkoholické nápoje (Nový Zéland má cieľ do roku 2025 predávať „len“ nealko nápoje bez cukru. To znamená, že nápoje osladené cukrom budú tvoriť ≤ 5% z celkového objemu predaja nealko nápojov a normou budú nápoje bez cukru) 
  3. množstvo trans mastných kyselín, ktoré by nemalo prekročiť 1%. Niektoré krajiny začali zavádzať národné limity obsahu trans-MK v tukoch do národnej legislatívy. Limity má zavedené Dánsko (2002), Švajčiarsko (2008), Rakúsko (2009), Nórsko (2008), Island (2010), Švédsko (2011), Maďarsko (2013), Litva (2017) a Slovinsko (2017). Slovensko zatiaľ limity nemá. Zmena legislatívy je preto žiaduca!)
  4. zákaz reklamy na jedlo najmä počas detských programov.

Zmeny treba na úrovni minimalizácie tzv. obezitogénneho prostredia. To sú environmentálne charakteristiky napr. množstvo verejnej zelene, možnosť chodiť peši (chodníky, v angl. „walkability“), hustota supermarketov otvorených 24/7, relatívna hustota fast foodov a nezdravých potravín, reklamy na jedlo a alkohol na bilbordoch dostupné 24/7, priestoru pre sociálnu interakciu a kvalita pôdy, ovzdušia (na Slovensku máme viacero oblastí zamorených, exemplárny príklad je okolie Chemko Strážske, kde sa „skladuje“ 500 ton toxického a karcinogénneho odpadu z výroby PCB látok. Dr. Langer publikoval niekoľko prác, kde bol preukázaný ich priamy negatívny dopad na zdravie (napr. Obesogenic and diabetogenic impact of high organochlorine levels (Langer P, a spol. Endocr Regul. 2014 Jan;48(1):17-24)

Ada Penesova

Obezita je drahý špás

Mala by si vláda, štát, iné orgány všímať aj epidémiu obezity? Môžu pomôcť – aspoň symbolické – „celoplošné opatrenia“, ktoré by Slovákom pomohli stravovať sa zdravšie, viesť zdravší životný štýl a zhodiť „kilá navyše“?

Samozrejme, vláda a štát sa musí zaujímať, keďže nás obezita, resp. jej dôsledky (obezita, nezdravá strava a nedostatok fyzickej aktivity sa podieľa na kardiovaskulárnych ochoreniach až 70% a na onkologických ochoreniach 40%). Obezita a jej dôsledky nás stojí cca 7% nákladov na zdravotnú starostlivosť, plus treba prirátať náklady na PN a invalidizáciu… Obezita je drahý špás. Takže treba zmeny na úrovni nielen zdravotníctva (investícia do prevencie), ale aj do edukácie od materských škôl po vysoké školy, na úrovni agrorezortu a spracovateľov a výrobcov potravín, na úrovni ministerstva dopravy (cyklotrasy, chodníky, výstavby športovísk pre bežných ľudí, vonkajšie „outdoorové“ športoviská), na úrovni životného prostredia atď. V podstate treba urobiť zmeny na všetkých úrovniach spoločnosti, no základ je mať VEDOMOSŤ, znalosť.

Kedy viem, že mám tie spomínané „kilá navyše“?

Každý sa vie odvážiť na váhe a vypočítať si index telesnej hmotnosti, čo je hmotnosť v kg vydelená výškou v metroch umocnenou na druhú. Ak je výsledok do 25, hmotnosť je zväčša normálna, od 25 do 29,9 ide nadváhu, a obézny je ten, koho BMI je viac ako 30 kg/m2. Od 30-do 34,9 obezita prvého stupňa, Od 35 do 39,9 kg/m2 ide o obezitu druhého stupňa a od BMI viac ako 40 kg/m2 ide o extrémnu, resp. morbídnu obezitu. BMI index má však svoje limitácie, napr. u kulturistov, kde BMI môže byť v rozpätí nadváhy či dokonca obezity, no percento telesného tuku je menej ako 10-15%.

Každý si môže zmerať obvod pásu, pre ženy je norma do 80 cm a pre mužov do 94 cm. Ak má niekto viac centimetrov v páse, má tzv. abdominálnu, čiže centrálnu obezitu.

U detí sa používajú percentily odchýlky od normy alebo pomer pás k výške (waist-to-height ratio, WHtR), ktorý má byť max. 0,5.

Dnes však nie je problém si aj na bežnej váhe zmerať aj percento telesného tuku, ktoré má byť max. 20-25% u mužov a max. 30% u žien.

Obezita je rizikový faktor 11 onkologických ochorení

Pokiaľ som obézny, aké následky môžem čakať?

Záleží aj od toho či som tzv. „fat and fit“ alebo unfat and unfit. Teda je lepšie mať miernu nadváhu a byť fyzicky zdatný.

Obvod pása dobre odráža množstvo vnútrobrušného tuku, ktorý je rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení, vysokého tlaku krvi, aterosklerózy aj cukrovky 2. typu. Ak je obezita  už v detstve, tak cukrovka môže byť už u mladých dospelých, teda ešte pred 35 rokom života. Štúdia z USA ukázala, že 18% adolescentov vo veku 12-18 rokov a 24% mladých dospelých (vo veku 18-35 rokov) má prediabetes, teda nábeh na cukrovku v dôsledku poruchy glukózovej tolerancie a/alebo poruchy glykémie nalačno.

Obezity je rizikový faktor 11 druhov onkologických ochorení (rakoviny hrubého čreva a konečníka (kolorektálneho karcinómu), prsníka po menopauze, žlčníka, žlčových ciest, pečene, prostaty, obličiek, pľúc, maternice, ….), ale aj ochorení tráviaceho traktu (nealkoholovej choroby pečene, ochorení žlčníka, hrubého čreva, pankreasu,…), dýchacieho traktu, syndrómu spánkového apnoe, ochorení kĺbov a chrbtice, urogenitálneho traktu. Obezita zvyšuje riziko neplodnosti tak u mužov ako aj u žien, komplikácií počas tehotenstva, pôrodu a pod. Obezita sa spája aj s vyšším rizikom psychosociálnych ochorení, depresie či porúch príjmu potravy, ….

Schudnúť vie každý, príkladom sú väzni

Môžem poraziť obezitu športom či konzumáciou v menších objemoch?

Obezitu možno poraziť najmä zdravou stravou s obmedzením kalórií a fyzickou aktivitou, no záleží od stupňa obezity. Vždy je základnou podmienkou zmena životosprávy a to trvalá. Čím je ale stupeň obezity vyšší, tým viac pacient potrebuje odbornú pomoc, lekára, nutričného terapeuta, trénera, psychológa. Pri vyšších stupňoch obezity resp. pri ďalších ochoreniach je potrebné začať aj s liečbou medikamentóznou, či včas poslať pacienta na bariatrickú operáciu.

Dokáže každý schudnúť?

Každý, kto chce, vie schudnúť. Obmedzenie kalorického príjmu je kľúčové, no fyzická aktivita je nevyhnutná. Pozrite sa na zábery z koncentračných táborov, kde zomierali ľudia (ak neberieme do úvahy hromadné vraždenie v plynových komorách, pokusy na ľuďoch a pod.) prakticky z dôvodov infekcií a na podvýživu. Ak si niekto chce otestovať, či dokáže schudnúť, nech 24 hodín pije len tekutiny bez kalórií a nič neje. Dokonca si takýto rituál nie je zlé osvojiť a mať napr. jeden deň buď len pitný režim alebo ovocno-zeleninový deň. To, že každý vie schudnúť, je vidieť napr. u ľudí, ktorí nastúpia na výkon trestu a zrazu jedia len väzenskú stravu v predpísanom množstve.

Čo je to črevný mozog? Je to mikrobióm

Existuje „črevný mozog“?

Existuje a ide o črevný mikrobióm, ktorý komunikuje s našim organizmom. V čreve máme cca 2 kg črevných mikroorganizmov, ktoré produkujú celý rad látok, ako je butyrát, propionát a pod., ktoré fungujú aj ako signálne molekuly, ktoré zabezpečujú komunikáciu s pečeňou aj s centrálnym nervovým systémom. 

Mamičky by zo seba nemali robiť odpadkový kôš

Adela Penesova Je obezita v hlave, t.j. že kebyže mám silnejšiu vôľu, môže hlava zvíťaziť nad telom?

Problém obezity a nadmernej konzumácie a fyzickej inaktivity (lenivosti) je naozaj v 90% prípadov najmä v hlave. Musíme často aj za pomoci psychológov prísť na to čo je toho spúšťač, či tam nie je nejaká porucha príjmu potravy a potom to pomaličky meniť, doslova ich učiť žiť. A to chce aj premýšľať a nefungovať na „autopilota“, napríklad zmeniť návyky, začať viac chodiť peši, nepoužívať výťah, vyskúšať nové potraviny, iných sa vzdať, resp. ich konzumáciu minimalizovať (napríklad alkohol, údeniny, čokolády, sladkosti). 

Mamičky by nemali dojedať po svojich deťoch, pýtam sa ich, či sú odpadkový kôš?  

Čo sa týka fyzickej aktivity tak postupne sa viac a viac hýbať, chodiť ako prvé (pre niektorých je nepredstaviteľné prejsť 10 000 krokov za deň), nepoužívať výťah a potom začať aj cvičiť pod odborným dohľadom nejakého skúseného fyzioterapeuta, inak si môžu skôr ublížiť.

Ako naštartovať metabolizmus, t.j. aby začalo telo viacej spaľovať to, čo prijme?

U väčšiny pacientov s obezitou ich telo spaľuje dobre, pokiaľ nemajú nejaké endokrinné ochorenie, ako je napr. hypotyreóza, čiže znížená funkcia štítnej žľazy, kedy sa môže metabolizmus spomaliť o 30%. Ide o to, že ak si chcem svoju hmotnosť udržať, musím jesť len toľko, koľko kalórií/energie spálim. Ak chceme schudnúť musíme mať väčší výdaj ako príjem energie a teda odporúčam znížiť príjem (ideálne o 30%) a zvýšiť výdaj (hýbať sa, chodiť aj cvičiť). Ak by sme len znížili energetický príjem a nehýbali sa, tak by sme strácali aj svalovú hmotu, a to nechceme. To sa nám ukázalo aj v štúdii, ktorú som mala na starosti na Národnom inštitúte zdravia (NIH) v USA, kde sme dávali dobrovoľníkom len 50% kalórií potrebných na udržanie telesnej hmotnosti. Síce schudli, no nezdravo, ich metabolické parametre sa zhoršili.

Dá sa opustiť obezitogénne prostredie a nájsť si prostredie, ktoré nepodporuje vznik obezity?

Opustiť ho musíte len mentálne, nie fyzicky, lebo inak by ste skončili na Antarktíde (úsmev)

Možno ak by ste šli bývať niekde na lazy a mali pole a domáce zvieratá, ale aj tak je nemysliteľné aby ste boli „nezávislý“ a nemuseli nič z potravín kupovať.

Obezita a korona

Obezita je jedným z rizikových faktorov aj pri vírusových ochoreniach. Uvádza sa ako komorbidita aj pri súčasnej „korone“. Dá sa povedať, že ak by sme boli menej obézni, môžeme lepšie zvládať aj takéto infekčné choroby?

Áno, treba povedať, že so stupňom obezity sa tie riziká zvyšujú až násobne. Pacienti s obezitou majú o 46 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa nakazia novým koronavírusom, o 74 percent väčšie riziko, že ich hospitalizujú na jednotke intenzívnej starostlivosti, a o 48 percent väčšie riziko úmrtia ako ľudia s normálnou hmotnosťou. Tukové tkanivo totiž nie je len „zásobáreň tuku“, ale produkuje celý rad prozápalových látok, cytokínov. Obezita je teda považovaná za stav s latentným zápalom, ktorý zle vplýva na celú škálu funkcií ďalších orgánov v tele. Nadbytočné kilá zaťažujú pacienta a priebeh jeho ochorenia aj doslovne. Najmä ležiacim pacientom tlačia na bránicu a iné časti dýchacieho systému a riziko syndrómu akútnej respiračnej tiesne (ARDS) je vyššie. Vyššie riziko úmrtia spôsobujú aj ďalšie pridružené ochorenia, ktoré sú typické pre pacientov s obezitou, ako cukrovka, vysoký tlak krvi, kardiovaskulárne ochorenia, syndróm spánkového apnoe a pod.

foto: archív A. Penesovej