Korona a SAV: Obavy rastú, ostražitosť klesá
S narastajúcim počtom pozitívne testovaných prípadov na ochorenie COVID-19 na Slovensku narastajú aj obavy obyvateľov Slovenska. Zatiaľ, čo v máji sa cítilo ohrozených 20 % opýtaných, v septembri to bolo 27 %. Napriek klesajúcej opatrnosti hrozbu epidémie koronavírusu neberie slovenská verejnosť ani po pol roku na ľahkú váhu. Tieto závery prináša septembrová vlna kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý mapuje situáciu na Slovensku od marca tohto roku. Prieskum vznikol z iniciatívy MNFORCE, SAV a Seesame.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame, v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a septembri.
Obavy opätovne rastú
Obavy z koronavírusu v porovnaní s májom narástli a respondenti deklarujú v septembri celkové vyššie obavy z epidémie koronavírusu, ako v máji. Podobne, ako na začiatku epidémie v marci, aj teraz deklarovali vyššiu mieru pocitu ohrozenia ženy. „Môže to naznačovať, že aktuálne vysoké denné prírastky chorých opätovne zviditeľnili medicínsky aspekt pandémie a bezprostrednú možnosť nakazenia sa, ktorý ženy vnímajú citlivejšie,“ všíma si Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Väčšie ohrozenie epidémiou deklarujú aj respondenti, ktorí považujú svoju pracovnú pozíciu za ohrozenú a respondenti, ktorých domácnosť má problém vyjsť s príjmom a teda pociťujú neistotu vlastnej ekonomickej situácie. Po prvýkrát sa v septembri objavuje výraznejší rozdiel v miere obáv podľa toho, čo si ľudia myslia o pôvode vírusu. „Zdá sa, že medzi respondentmi odmietajúcimi aktuálny vedecký konsenzus o pôvode vírusu postupne začína prevažovať názor, že vírus predstavuje menšie ohrozenie,“ hovorí Miloslav Bahna.
Väčšie obavy, menšia disciplína
Napriek septembrovému nárastu obáv z koronavírusu respondenti v nižšej miere dodržiavajú karanténne opatrenia. V porovnaní s májom, je v septembri výrazne nižší podiel ľudí, ktorí odpovedali, že obmedzili svoje kontakty s ľuďmi, a menej respondentov tiež uviedlo, že nosí rúško alebo respirátor, keď sa pohybujú mimo domácnosti. To poukazuje jednak na odlišné usmernenia týkajúce sa nosenia rúšok v máji a v septembri, ako aj na dlhé trvanie pandemickej situácie, keď je stále náročnejšie úplne obmedziť kontakty s ľuďmi mimo vlastnej domácnosti.
Podobne, ako pred letom, kontakty obmedzujú a rúško naďalej nosia častejšie ženy. Rúško pri pohybe mimo domu vždy nosí 49 % žien a len 35 % mužov. Kontakty tiež obmedzujú častejšie starší a respondenti, ktorí sa cítia epidémiou ohrození.
Zostávame ostražití
Hoci je deklarovaná miera obmedzenia sociálnych kontaktov a intenzita nosenia rúšok v septembri nižšia ako v máji, ľudia na Slovensku zostávajú ostražití. V májovej aj v septembrovej vlne výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa respondenti vyjadrovali k dvom situáciám, ktoré môžu znamenať zvýšené riziko nakazenia sa koronavírusom. Respondenti by sa dnes rovnako ako v máji priklonili odporučiť svojim priateľom neletieť na dovolenku lietadlom a dokonca odporúčanie nenavštíviť kino zosilnelo.
Podobne, ako v máji aj v septembri, sa potvrdila vyššia miera opatrnosti u žien. Ako o niečo opatrnejší sa ukázali aj obyvatelia Bratislavy, ktorí by výrazne častejšie odradili od návštevy kina aj od cesty lietadlom.
„Septembrový nárast obáv verejnosti potvrdil, že hrozbu epidémie koronavírusu neberie slovenská verejnosť ani po pol roku na ľahkú váhu. Naďalej vysoká miera odrádzania od potenciálne rizikových aktivít, akými sú návšteva kina, či let lietadlom na dovolenku, ukazuje, že ľudia sú naďalej presvedčení o dôležitosti dodržiavania opatrení na zamedzenie šírenia vírusu,“ uzatvára Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Výskumy budú pokračovať aj v ďalších mesiacoch a vybrané dáta z prieskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.