slideslideslideslide

Novinky

Slováci vyvíjajú počítačový algoritmus, ktorý pomôže včas odhaliť dysgrafiu

25.9.2020

Otázkou, nakoľko je možné, aby počítačový algoritmus zo vzorky písma odhalil, či dieťa môže byť dysgrafické, sa aktuálne zaoberajú PhDr. Ing. Marek Dobeš, PhD., zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV a doc. Ing. Peter Drotár, PhD., z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Tento výskum sa realizuje v rámci grantov APVV Počítačový systém podpory rozhodovania pre hepatálnu encefalopatiu a VEGA Počítačový model integrácie chemosenzorických modulov a motorického modulu neurónovej siete C. Elegans.

„Dysgrafia je porucha písania, keď človek píše málo čitateľne, mýli si písmená, alebo je jeho písomný prejav inak skreslený. Vzhľadom na to, že písanie je silnou súčasťou našej kultúry a v školách sa mu venuje mnoho pozornosti, deti s dysgrafiou môžu mať problémy v akademickom živote. Navyše tieto problémy sa môžu ďalej premietať do ich celkovej spokojnosti v škole i súkromnom živote,“ vysvetľuje Marek Dobeš zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV.

Práve preto je včasná diagnostika dysgrafie podľa vedca veľmi dôležitá. V súčasnosti sa diagnostika dysgrafie vykonáva profesionálmi, ktorí boli v tejto oblasti vyškolení. To však znamená, že ich počet je obmedzený a neumožňuje vyšetriť každé dieťa. Takto sa môže stať, že dieťa, ktoré dysgrafiou trpí, ju nemusí mať diagnostikovanú, a preto sa môže stretávať v školskej praxi s problémami. Dysgrafia sa môže mylne označovať za lenivosť pri písaní, či malú ochotu cvičiť písanie doma.

„Tu prichádzajú na scénu počítačové algoritmy. Pokroky v počítačovej vede umožňujú, že počítače vedia spracovávať údaje z reálneho sveta a klasifikovať ich s podobnou, niekedy i vyššou presnosťou ako ľudia. Používajú sa napríklad pri diagnostike nádorov z rtg snímok, či analýze výstupov z magnetickej rezonancie. Počítaču sa prezentuje množstvo údajov a on sa z nich snaží vyextrahovať dôležité znaky, ktoré odlišujú jednotlivé kategórie údajov od seba,“ povedal Marek Dobeš.

Pri skríningu dysgrafie dieťa napíše niekoľko viet na papier, ktorý je položený na to prispôsobenom tablete. Tablet uloží nielen samotný grafický prejav. Sleduje, ako dlho dieťa píše, aké prestávky robí, ako silno tlačí na podložku, do akej výšky zdvíha pero a ďalšie desiatky údajov. Má tak výhodu oproti profesionálnemu vyšetreniu človekom, ktorý zvyčajne analyzuje iba niekoľko charakteristík písma.

„Následne algoritmus porovná hodnoty týchto parametrov s hodnotami, ktoré mu boli v minulosti prezentované. V priebehu niekoľkých sekúnd vyjadrí pravdepodobnosť, s akou môže mať dieťa dysgrafiu. Ak je táto pravdepodobnosť dosť vysoká, rodičom dieťaťa sa môže odporučiť návšteva odborníka. Takýmto spôsobom je možné vyšetriť oveľa viac detí a umožniť im včasnú liečbu tejto poruchy,“ dodal vedec.

Výskum je vo fáze testovania jednotlivých algoritmov a predbežné výsledky ukazujú, že ich predikčná sila sa pohybuje okolo hodnoty 80.

zdroj: tlačová správa SAV