slideslideslideslide

Novinky

Lucia Nováková: Klimatické zmeny nemajú byť prostriedkom politického boja

22.10.2019

lucia novakovaLucia Nováková pracuje na Trnavskej univerzite v Trnave. Možno vás prekvapí, že odborníčka na klasickú archeológiu a klasické jazyky sa venuje ochrane životného prostredia. Ako vás sama presvedčí, úzko to spolu súvisí. Vedeli ste, že ľudia migrujú aj kvôli zmenám klímy? 

Čo je to environmentálna migrácia

Vo vašej práci sa venujete aj environmentálnej migrácii. Čo to znamená? Migrovali ľudia kvôli zmenám klímy v minulosti i dnes?

Prirodzenou reakciou človeka na zmenu životného prostredia je a bol pohyb. Migrácia jednotlivých skupín, etník či národov charakterizovala každé historické obdobie. Dôvody, pre ktoré ľudia opúšťali svoj domov boli rôzne. Často sa navzájom prelínali. Medzi hlavné príčiny environmentálnej migrácie patrili prírodné katastrofy alebo zmeny zrážok. Bojovalo sa o prírodné zdroje ako sú voda, pastviny alebo orná pôda.

V súčasnosti dochádza k rozširovaniu púští v subsaharskej Afrike (v pásme Sahelu), alebo v strednej Ázii. Problém oproti minulosti spočíva v tom, že dané oblasti obýva neporovnateľne viac obyvateľov než tomu bolo kedykoľvek predtým. Nadužívanie prírodných zdrojov vedie k ich vyčerpaniu, čo má negatívny dopad na život danej populácie a privádza ich pred voľbu života a smrti.

Mnohí ľudia akosi nechcú uveriť, že aj dnes môžu ľudia migrovať kvôli zmenám klímy – čo sa prejaví napríklad stratou prístupu k vode či neobývateľným prostredím. Akú odpoveď by ste dali takýmto “pochybovačom”?

Ľudia menili miesto svojho bydliska kvôli klimatickým zmenám v minulosti a deje sa to aj dnes. Nie je dôvod predpokladať, že v budúcnosti to bude inak. Environmentálna migrácia môže mať rôzne následky. Semitským Amoritom priniesla v druhej polovici druhého tisícročia pred Kr. vládu nad viacerými mezopotámskymi mestami.

Starovekí Gréci, ktorých motivovali aj iné dôvody, nielen klimatické zmeny, osídlili rôzne časti Stredozemného a Čierneho mora. Do značnej miery to napomohlo rozvoju ich civilizácie.

Podobné šťastie nemali germánske kmene Kimbrov a Teutónov, ktorých pri putovaní Európou úplne zničili Rimania. Západnú časť rímskeho impéria však tiež čakal úpadok a napokon zánik. Sucho v oblasti strednej Ázie viedlo k migrácii kočovných kmeňov smerom na západ. Toto obdobie sa označuje ako „obdobie sťahovania národov.“

Dejiny životného prostredia: Klimatické zmeny prehĺbili problémy

Venujete sa dejinám životného prostredia. História by mala byť učiteľkou života. Je niečo, čo nás tieto dejiny naučili? 

Filozof Bertrand Russel sa svojho času vyjadril, že svetové dejiny sú súhrnom udalostí, ktorým bolo možné sa vyhnúť. Pri pohľade na vlastnú minulosť niekedy vieme povedať, kde sme urobili chybu. Či sme sa však z týchto skúseností poučili, také jasné nie je.

Klimatické zmeny zvyčajne prehĺbili už existujúce vnútorné (demografické, ekonomické, sociálne) alebo vonkajšie problémy spoločnosti, v iných prípadoch viedli k jej úpadku. Neboli spájané s ľudskou činnosťou do takej miery, ako je tomu dnes. Napriek tomu dochádzalo k viacerým negatívnym javom. Príkladom je rímske príslovie „chlieb a hry.“ Obilie a divé zvieratá bojujúce v rímskych arénach sa z provincií dovážali práve v období klimatickej stability, ktorá sa už nemala zopakovať. Slúžili na kupovanie politických hlasov.

Existujú však aj iné príklady. Ochrana lesov má v jednej z najzalesnenejších krajín sveta, Japonsku, dlhú tradíciu. Nebolo tomu tak vždy. Odlesňovanie krajiny v novoveku však malo katastrofálny dopad pri záplavách a tajfúnoch. Tento alarmujúci stav sa vláde podarilo napraviť až vtedy, keď za nepovolený výrub stromu hrozila „páchateľovi“ smrť.

Dnes sa skutočne veľká pozornosť venuje ochrane životného prostredia, najmä boju proti globálnemu otepľovaniu. Veľa sa hovorí o tom, čo by mali spraviť krajiny a politici. Je ale niečo, čo môžeme spraviť “my”? 

Klimatické zmeny nemajú byť prostriedkom politického boja, konfliktu generácií či zámienkou na finančné obohatenie finančných skupín. Priamo ovplyvňujú kvalitu života nielen každého z nás, ale aj nasledujúcich generácií. Sprevádza ich prehlbujúca sa ekonomická či sociálna nerovnosť a znížená úroveň života. Rovnako celej spoločnosti, ako aj jednotlivcov. A čo je najhoršie, sprevádzajú ich konflikty.

Odborníci varujú medzi narastajúcim rozdielom medzi chudobnými a bohatými. Práve tí, ktorí k uhlíkovej stope prispievali a prispievajú najmenej, jej dopad pocítia najviac. Riešením môže byť používanie obnoviteľných zdrojov energie (neplytvať ňou) či výrobkov s dlhodobou životnosťou. Pri výbere potravín môžeme dbať o sezónne a lokálne produkty, v prípade technológií o produkty s  nižšou spotrebou. A najmä, môžem ohraničiť ich množstvo. Globálne problémy si však vyžadujú celosvetové riešenia. Regionálne ohraničenie surovín či energií nemá význam, ak je riešením ich dovoz (a drancovanie) z inej časti planéty, najmä z oblasti rozvojových krajín.

Ako chrániť životné prostredie? Najťažší boj sa odohráva v nás samých 

Podľa môjho osobného názoru je veľkým problémom – vo vzťahu k životnému prostrediu – jeho drancovanie za účelom neustáleho zisku a rastu, navyše sme si zvykli na pohodlný život v konzumnej spoločnosti. Môže pomôcť aj to, keď obmedzíme našu (nadbytočnú) spotrebu, napríklad keď nemusím mať stále nové oblečenie alebo kúpim toľko jedla, aby som nemusel vyhadzovať? 

lucia novakova

Najťažší boj sa odohráva v nás samých. Tou najdôležitejšou zmenou je azda ohraničenie vlastnej potreby a pohodlnosti. Týka sa každého z nás, bez ohľadu na vek, pohlavie či národnosť. Prestať sa vyhovárať, že nemôžem nič urobiť, lebo iní nekonajú podobne.

Najväčšie možnosti sú vo výrobe energií, využívaniu surovín  a doprave. Potrebujem často cestovať na veľké vzdialenosti a na krátky čas, pretože sú lacné letenky? Najšetrnejšia energia je tá, ktorá sa nespotrebuje. Trh sa vo veľkej miere prispôsobuje dopytu. Postupne sa mení aj životný štýl, čoraz viac ľudí preferuje ekologické nakupovanie (s ohľadom na množstvo, výrobné náklady alebo spotrebu energie). Kvôli móde bolo v minulosti ohrozených, resp. vyhubených viacero živočíšnych druhov. Týkalo sa to najmä módnych doplnkov pre ženy, vtáčie perá (ibisy, žeriavy, plameniaky), netreba zabúdať na kostice do dámskej spodnej bielizne z veľrýb alebo pižmo.

V dnešnej dobe sú problémom skôr výrobné náklady odevného priemyslu a množstvo tovaru, ktorý sa produkuje najmä v menej rozvinutých krajinách. Odpoveďou spotrebiteľa môže byť výmena používaného oblečenia (SWAP).

Mnohé aktivity ekologických aktivistov sú mnohokrát veľmi alarmujúce, hovorí sa o posledných rokoch, ktoré máme na zastavenie globálneho otepľovania; ľudia pod vplyvom týchto ekoalarmistov odmietajú mať deti – aby tým nezvyšovali uhlíkovú stopu… Aký je na to váš názor?

Vo vedeckej obci prevláda názor, že v súčasnosti prekračujeme hranicu biologickej rovnováhy Zeme. Snahy o ovplyvňovanie počtu obyvateľov štátom či riadiacimi zložkami spoločnosti sú známe z každého historického obdobia. Iné je to však v prípade takéhoto osobného rozhodnutia. Existujú viaceré sociologické scenáre, ktoré sa snažia predvídať demografický vývoj v širšom meradle. Bezdetnosť nebude pravdepodobne rozšírená do takej miery, aby zabránila preľudneniu alebo aspoň zvrátila tento proces. Z minulosti však vieme, že preľudnenie obyvateľstva sprevádza rozšírenie chorôb či vojenských konfliktov. Pokladám to za viac realistický scenár.

Ako archeológia a jazyky súvisia so životným prostredím

Vašou profesiou je klasická archeológia a klasické jazyky. Ako sa vám podarilo túto disciplínu prepojiť s tematikou životného prostredia? 

Spomínané vedecké disciplíny s touto problematikou úzko súvisia, nie sú od seba oddelené. Archeologické nálezy alebo písomné pramene prinášajú rôzne údaje týkajúce sa klimatických zmien v minulosti. Čím viac relevantných údajov berieme do úvahy, tým presnejší je výsledok. Platí to rovnako v prírodných ako aj spoločenských či historických vedách.

Informácie prinášajú nálezové súvislosti zo sídlisk alebo pohrebísk. Archeológ pri vyhodnocovaní  nálezov spolupracuje s archeozoológom, paleobotanikom či antropológom. Údaje poskytujú dendrochronologické, palynologické alebo osteologické vzorky.

Písomné pramene spomínajú sucho alebo výrazné ochladenie, nezvyčajne slabú úrodu obilia či prírodné katastrofy. V niektorých prípadoch máme zaznamenané dokonca snahy o vedecké vysvetlenie týchto zmien. Aristotelov žiak, grécky filozof Theofrast okrem iného napísal, že odvodnenie močiarov spôsobí väčšiu náchylnosť na mráz na danom mieste, zatiaľ čo výrub lesov (v zmysle intenzívneho dopadajúceho slnečného žiarenia) má za následok otepľovanie krajiny. Plínius Mladší zaznamenal, že olivy a vínna réva sa v jeho dobe pestovali v severnejších častiach Itálie než tomu bolo v predchádzajúcich storočiach.

Ako sa vám podarilo objaviť vaše povolanie a robiť to, čo vás baví? 

Hovorí sa, že na začiatku vedeckej dráhy stojí schopný učiteľ. Na strednej a na vysokej škole som stretla veľmi kvalitných pedagógov. Záujem o históriu sa u mňa spočiatku prejavoval pri výbere kníh, onedlho ho doplnili aj skúsenosti z praxe. Prvý archeologický výskum som absolvovala počas štúdia na strednej škole. Na mieste starodávneho Zoborského kláštora ho uskutočňovali pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre. Nasledovala snaha skúšať nové veci a získavať  ďalšie poznatky.

Aká je vaša rada ostatným ľuďom – čo by ste im odporučili, aby urobili pre nájdenie svojho povolania a zmyslu života?

Robte to, čo vás baví. V práci trávime príliš mnoho času na to, aby sme to, čo nás živí, nemali aspoň ako tak v láske (úsmev)