slideslideslideslide

Novinky

Jozef Smrek, lovec fyzikálnych talentov

15.1.2018

Oceňujeme pedagógov aj nepedagogických pracovníkov, ktorí svoj život zasvätili odovzdávaniu vedomostí mladým ľuďom, pretože veria, že z nich môžu vyrásť budúci vedci a významné osobnosti,” čítame o Cene Dionýza Ilkoviča, ktorú v roku 2017 ako vôbec prvý dostal učiteľ Jozef Smrek z michalovského Gymnázia Pavla Horova. Prezývajú ho lovcom fyzikálnych talentov. Jozef Smrek, lovec fyzikálnych talentov

V roku 2017 ste získali Cenu Dionýza Ilkoviča. Čo pre vás toto ocenenie znamená? 

Nemôžem povedať, že ocenenie je splnením mojich snov, lebo o takom niečom sa mne i učiteľskej obci nemohlo do predchádzajúceho roka ani len snívať. Ustanovenie Ceny Dionýza Ilkoviča sa ukázalo odvážnou myšlienkou ľudí okolo kvantového fyzika doc. Plescha a súkromnej firmy PosAm. Som vďačný autorom tejto myšlienky i celej ctenej porote, že spomedzi veľkého počtu nominovaných vybrali do finále i mňa. A že budem dokonca prvým víťazom tejto ceny, to už viem pochopiť len tak, že takto rozhodol náš Pán (ale možno i prostredníctvom renomovanej Poroty). Uvedomujem si, že na Slovensku existuje veľmi silná skupina starších i mladších učiteľov, ktorí sa nadštandardne venovali a venujú svojim talentovaným študentom v oblasti prírodných vied. Časť z nich, hlavne zo skupiny starších kolegov, takúto cenu získať nemohla, lebo za ich čias neexistovala. Tým viac si to ocenenie teraz vážim. Určite sa to podarilo aj vďaka doterajšiemu pochopeniu mojej rodiny a  predovšetkým manželky, ktorí mi umožnili  sa v takej miere venovať vo voľnom čase mojim študentom i tým, ktorí ma nominovali na ocenenie: Prírodovedeckej fakulte v Košiciach, riaditeľstvu a kolegom z Gymnázia Pavla Horova Michalovce a mojim vzácnym študentom z krúžku pod vedením Katky Dančejovej.

Určite sa to podarilo aj vďaka doterajšiemu pochopeniu mojej rodiny a  predovšetkým manželky, ktorí mi umožnili  sa v takej miere venovať vo voľnom čase mojim študentom.

Jozef Smrek, lovec fyzikálnych talentovIste, tej popularity bolo miestami až trochu priveľa. Nemôžem povedať, že by to nebolo pre mňa i povzbudzujúce. Ozývali sa mi i bývalí študenti, olympionici aj iní, niektoré veci ma naozaj dojali.

Nepripúšťal som si nič, ale v deň vyhlásenia výsledkov na slávnostnom večere firmy PosAm po návrate na izbu v hoteli Carlton – (učiteľ a ubytovaný v business class!) – som len ťažko vedel zaspať. Rezonancia zafungovala: stretol som sa s dcérou profesora Ilkoviča i mnohými ďalšími osobnosťami vedeckého i umeleckého sveta (profesor Čáp, doc. Plesch, riaditeľ organizačnej firmy PosAm M.Marek, doc. Kundracik, D.Koller, L. Dusilová, L. Barmošová a ďalší).

Prajem si, aby bola ochota zo strany organizátorov pokračovať aj v ďalších ročníkoch. Verím, že už v tomto školskom roku bude počet nominácií niekoľkonásobne vyšší ako bol v prvom ročníku. Nech Cena Dionýza Ilkoviča inšpiruje i ďalších učiteľov a  pomôže tak dostať vyučovanie prírodovedných predmetov zvlášť fyziky  i prácu s talentami  na ešte vyššiu úroveň.

Pre mnohých bol skromnou, takmer tajomnou postavou. Typický vedátor. V kruhu najbližších priateľov, kolegov a rodiny ho však poznali ako srdečného, rozvážneho a nesmierne pedantného človeka. Študenti o ňom hovoria ako o legende, ktorá dokázala aj najzložitejšie vedecké postuláty vysvetliť tak, že to pochopil každý. (Takto sa píše o Dionýzovi Ilkovičovi na webstránke ocenenia.)

Dionýz Ilkovič bol vedátor, ktorý dokázal o vede hovoriť zrozumiteľne, dokonca do výučby prinášal aj inovatívnosť. Prenesme sa do dnešnej doby: ako učiť efektívne? Treba inovovať, ale neustále zmeny asi tiež nie sú dobré. Ako rozlíšiť, čo ponechať, čo zmeniť, čoho sa držať, čo upustiť? 

Zmien už bolo asi dosť. Za posledné obdobie hádam až priveľa. Žiaľ, pre vyučovanie prírodných vied a zvlášť fyziky často neuvážených. Ak si spomeniem na svoje vyučovanie v začiatkoch, študent gymnázia mal v priemere po tri vyučovacie hodiny fyziky týždenne počas štyroch rokov štúdia. V deväťdesiatych rokoch to bolo po tri hodiny týždenne počas troch rokov. Pravidelne sa  robili cvičenia, každoročne tak mal študent urobených i 7-9 laboratórnych prác. Dnes sa učí oveľa menej hodín, na gymnáziu je počas trojročného základného kurzu počet povinných hodín päť. Nie všetky školy si dovolili podporiť vyučovanie fyziky nejakou hodinou navyše. Obmedzilo sa i teoretické vyučovanie, zvlášť riešenie úloh, na experimenty je tiež menej času. Obdivujem školy, ktoré dokázali pridať do povinného kurzu aspoň jednu či dve hodiny. Dnes máme i vyšší základný úväzok, niektorí máme krúžky, takmer vždy sa pritrafí nejaké suplovanie či služba, vo fyzike je potrebné často opraviť nejakú pomôcku alebo pripraviť pokus, po šiestich či siedmich odučených hodinách máme toho poobede dosť. Je pre učiteľa veľmi ťažké pripraviť cez deň viac experimentov. Vo fyzike i iných prírodovedných predmetoch nie sú laboranti, ktorí by pomáhali pripraviť experimenty či opraviť pomôcky. Malá atraktivita učiteľského povolania i istá náročnosť štúdia fyziky sú tiež príčinou toho, že na učiteľstvo fyziky sa hlási v súčasnosti málo študentov Ak sa pozeráme i do budúcnosti, nevyzerá to v oblasti vyučovania fyziky práve nádejne.

Otázka výberu učiva je za daných podmienok nesmierne dôležitá. Ja nedám dopustiť na systém štandardov, ktorý bol u nás používaný niekedy  pred dvadsiatimi rokmi, snažím sa ho neustále dopĺňať i o úrovne, od elementárnej až po tú najvyššiu. Boli vypracované Cieľové požiadavky k maturite z fyziky, ale tie sú oproti základným vzdelávacím štandardom príliš veľkým skokom. Nie je problém vynechať takmer všetko, problém môže byť v tom, že študenti nie sú dostatočne pripravení na život i vysoké školy, nehovoriac už o rôznych prijímacích pohovoroch v zahraničí. Dá sa povedať, že metodických materiálov, skvelých internetových materiálov zo stredoškolskej fyziky, perfektných appletov i nádherných tvorivých úloh z prostredia FO a TMF máme k dispozícii dosť. Potrebujeme však čas na to, aby sme to mohli študentom odovzdať, aby sme si mohli pripraviť a ukázať im pekné experimenty, aby sme to nemuseli robiť len v popoludňajších hodinách a vo svojom voľnom čase. Lebo fyzika je v štátoch, ktoré udávajú trend vo využití moderných technológií, jedným z hlavných predmetov takmer na úrovni matematiky – oba učia študentov rozumieť životu a jeho usporiadaniu.

Fyzika je v štátoch, ktoré udávajú trend vo využití moderných technológií, jedným z hlavných predmetov takmer na úrovni matematiky – oba učia študentov rozumieť životu a jeho usporiadaniu.

Darí sa vám popri škole venovať sa aj sebe či rodine? 

Darí, i keď asi nie až toľko, možno koľko by som chcel. Je pravdou, že fitká ani podobné veci zatiaľ nenavštevujem, ale rád sa prejdem zrýchleným tempom po našich michalovských chodníkoch. S obľubou sa venujem i práci v záhrade pri svojom dome, ktorý sme si postavili s manželkou svojpomocne, okrem toho sa starám ešte o rodičovský dom a pomáham tiež synovi na jeho dome. Ak sa dá, idem na huby do nášho okolia alebo v mojom rodisku. Nádherné a čisté prostredie Vihorlatských vrchov a južného okraja Slovenského raja umožňuje i mne dokonale si vyvetrať hlavu a načerpať novú energiu.

Jozef Smrek, lovec fyzikálnych talentovMám dvoch synov a obaja úspešne pracujú vo sfére ekonomiky a informačných systémov. Je po škole pre mňa vždy cťou, keď môžem vybrať zo škôlky či školy naše milé vnučky. V poslednom období už do zahraničia chodíme s manželkou menej, tešíme sa, keď sa stretneme u nás doma či u syna celá rodina a môžeme sa venovať našim vnučkám a najbližším.

Občas si oddýchnem i pozretím dobrého športového prenosu. V súčasnosti sledujem takmer všetky zápasy nášho futbalového Zemplína či Iuventy Michalovce. Veľkým zážitkom boli i pre mňa v lete hádzanárske majstrovstvá Európy kadetiek v našom meste.

Na rad musí prísť kľúčová otázka. Čím vám učarovala fyzika?

K fyzike ma pritiahol môj učiteľ fyziky na gymnáziu v Dobšinej Jozef Vozár. Poskytol nám popri krúžkoch i veci z fyzikálnej olympiády, ktoré sú dodnes pre mňa výborným zdrojom na štúdium. Našiel som si prvú knihu od profesora Ilkoviča, ktorá bola vtedy pre mňa príliš náročná, ale poskytla mi dobrý zdroj prvotného poznania z fyziky. Na vysokej škole som mal veľmi veľa výborných učiteľov fyziky, ktorí boli nie len vynikajúci odborníci, ale aj skvelí ľudia. Profesor J.Daniel-Szabó, akademik T.Kolbenheyer, docent J.Gajdušek i mnohí ďalší v nás zanechali nezmazateľné stopy. Na strednej škole som zo začiatku viac učil matematiku, ale postupne som sa začal venovať fyzikálnej olympiáde, kde je neustále možnosť sa zlepšovať z fyziky i z matematiky spolu so svojimi žiakmi. V poslednom období som sa začal venovať viac experimentom a to i preto, že sme riešili zaujímavé úlohy Turnaja mladých fyzikov. Je tu neustále možné objavovať nové veci. V úvode sa začína od elementárnych pokusov, častokrát sa na začiatku nedarí, nevieme kde a ako začať a je potom veľká radosť, keď sa podarí experiment dobre zrealizovať a čiastočne vysvetliť. Je pre mňa i viacerých riešiteľov FO spomedzi študentov potešujúce, keď sa nám podarí využiť už známe poznatky napr. z fyzikálnej olympiády i pri vysvetlení priebehu experimentu. Spojenie dobrej teórie s  pripraveným experimentom i mňa posúva ďalej a je pre študentov takmer vždy príťažlivé. I preto sa mi ešte nestalo, aby po vyučovacej hodine s využitím experimentov či merania študenti povedali, že táto hodina bola pre nich nezaujímavá.

Fyzika sa dnes nám učí o niečo ľahšie ako sa učila napríklad v našich školských časoch, lebo na mnohé veci existujú vynikajúce stránky určené študentom i učiteľom. Mne osobne veľmi pomohlo, že druhý predmet v kombinácii mám práve matematiku. I preto som si vedel postupne poradiť často s úlohami, ktoré už ďaleko presahujú rámec stredoškolského i vysokoškolského učiva. Komplexné čísla i vektory som pochopil oveľa lepšie, keď som riešil so študentmi úlohy z RLC obvodov. Pomohlo by, keby sa vyučovanie matematiky na strednej škole viac priblížilo rešpektovaniu potrieb fyziky i iných prírodovedných predmetov. Možno by nebolo až také zložité dať i v matematike na začiatku  1. ročníka popri vyjadrovaní neznámej zo vzťahov i elementárny základ z funkcií a ich grafov včítane základu z goniometrie a malý kurz o vektoroch. Nebolo by to jednoduché, ale zdá sa mi, že ľudia okolo p. doc. Kubáčeka by to s pomocou skúsených učiteľov z oblasti prírodovedných predmetov dokázali.

Ak by som to mohol zhrnúť:

fyzika ma upútala hlavne tým, že som v nej našiel istý druh korektnosti v živote, veľkú náročnosť mnohých životných javov súvisiacou s fyzikou i matematikou, ale zároveň aj krásu života spojenú s osobnosťami, ktoré i mne ju doteraz dokázali s veľkou erudovanosťou a láskou priblížiť.

Nazývajú vás lovcom fyzikálnych talentov. Ako si dokážete všimnúť, na čo má ten-ktorý študent talent? 

O tom by sa dali viesť dlhé debaty, ako zistiť talent študenta na nejaký predmet, ako súvisí úspešnosť ľudí s istou dávkou potrebného talentu s množstvom práce a úsilia, ktoré vložili do jeho rozvoja.

Niektorí študenti k nám už prídu s veľmi dobrou povesťou zo základnej školy. To, že sa prihlásili ku mne na krúžok, ma potešilo a keď sa objavili na vyšších stupienkoch na krajskom alebo vyššom kole, tak s nimi sa potom už dobre pracovalo. V minulosti som mal pripravené i špeciálne úlohy, kde som zisťoval ako sú študenti schopní riešiť tvorivé úlohy. Dnes sme často vďační každému študentovi, ktorý je ochotný riešiť niečo naviac, napr. úlohy zo seminára FKS, či v prvom ročníku robiť e-learningový kurz Prírodovedeckej fakulty v Košiciach. Ak v prvom ročníku začne riešiť úlohy FO či TMF u mňa 10-15 študentov, na skutočne špičkových riešiteľov schopných bojovať o celoštátne kolo sa potom vypracujú i zásluhou pracovitosti v priemere dvaja, niekedy i menej, boli časy, keď ich bolo i viac. Tieto talenty v prvých ročníkoch oslovia i ďalší kolegovia z iných prírodovedných i spoločenskovedných predmetov, takže zostanú skutočne len tí najlepší a tí, čo chcú. Osobne ma vždy poteší, keď dokážem na hodinách objaviť študenta, ktorý nebol predtým žiadnym riešiteľom olympiád či iných súťaží. Ale i tí zo začiatku menej úspešní veľa získajú a niekedy i z nich sa stanú špičkoví riešitelia a presadia sa pozdejšie i vo vede, dnes čoraz častejšie napr. v oblasti biofyziky, medicínskej fyziky, fyzikálnej chémie.

Talent na fyziku – čo to je? 

Sám si spomínam zo svojej praxe na niekoľko príkladov, kde správanie žiaka poukázalo na jeho talent. Jeden žiak, v súčasnosti už absolvent medicíny a verím, že budúci úspešný vedec napísal výstupný ročníkový nie najľahší test, kde nemal takmer žiadne postupy riešenia. Najprv som mu chcel strhnúť body, či náhodou výsledky netipoval, ale teraz som rád, že som tak neurobil, možno by sme nemali neskoršieho víťaza kola a terajšieho úspešného výskumníka mozgu.

Iný študent veselo spočítal brzdnú dráhu auta s použitím vzťahu s=(½)at2. I keď ja som tento vzťah ako základný pri brzdení nepoužíval. Až potom mi napadlo, že on si predstavil brzdenie auta ako nejaké video, ktoré si pustil naopak. Potom som sa snažil žiakom i ja vysvetliť niektoré veci práve takto, nazýval som tento postup “video naopak”. Nikdy nezabudnem, ako som na hodine matematiky dal podľa Hechtovej učebnice v úvode priestorovej geometrie študentom kresliť rôzne pohľady a postavil sa jeden študent dovtedy skôr nevýrazný a všetko excelentne nakreslil. Dúfam, že i s mojim malým prispením má teraz Slovensko výborného kvantového optika pôsobiaceho v Česku.

Chcem na týchto príkladoch poukázať na to, že často si ani učiteľ nemusí nadanie študenta na niektoré veci (i vo fyzike) všimnúť a že prejavy nadania študenta i na fyziku môžu byť veľmi  netypické. Mnohé veci sa stanú blízkymi i pre učiteľa až neskôr počas praxe (je asi málo učiteľov fyziky, ktorí boli i špičkoví riešitelia Fyzikálnej olympiády).

Je tiež čiastočne pravdou, že učiteľ, ktorý študentom len diktuje a zabezpečuje kasárenskú disciplínu, asi ťažko objaví vo svojej triede na fyziku talentovaného študenta.

Jozef Smrek, lovec fyzikálnych talentovI  keď je zaujímavé, že občas sa stane, že študenti chcú mať veci nadiktované, aby sa pekne naučili. Študentom s istou dávkou talentu sa páčia hodiny, kde sa niečo tvorí, málo diktuje, experimentuje. Viacerí sa prihlásia i na krúžok, kde sa často cítia dobre i preto, že je tam skupina žiakov s rovnakými záujmami. Ako však týchto žiakov zapojiť do niečoho vyššieho? Lebo chce to svoj čas a predmetov i učiva je ozaj veľa. Je dobre, keď najlepší zo záujemcov začnú niečo riešiť, napr. FKS, osvedčil sa Náboj FKSFyziklání online, kde sa v kolektíve predsa len ľahšie pracuje. Samotnú zodpovednú prácu v skupine považujem za veľmi dôležitú. To, čo študent sám nedokázal vyriešiť, vie vyriešiť s pomocou jeho tímu či kamarátov. I šikovný talentovaný študent zistí, že ak chce byť v porovnaní so svetom lepší, musí si i sám niečo prepočítať, či naštudovať, podobne je to s riešením úloh FO a TMF. Ideálne je, keď sa študenti dostanú na nejaké sústredenie, ktoré teraz organizujú naši vysokoškoláci z organizácie Trojsten. Na sústredeniach si študenti nájdu priateľov a i to ich často vedie k tomu, že začnú na sebe pracovať a niekedy sa i tvrdo pripravovať, len aby sa znovu stretli všetci spolu na sústredení.

Medzi talentovanými sa i u mňa občas nájde taký mimoriadny talent, že vynikajúce výsledky dosiahol i bez väčšej pomoci, ale takých skutočne nebolo veľa. Ideálne bolo, keď v niektorých veciach som vedel pomôcť ako učiteľ a niektoré veci si doplnil študent sám samoštúdiom.

Keď sa študenti dostanú na prípravné sústredenie najlepších riešiteľov FO či TMF v našom kraji alebo výberové sústredenia pred medzinárodnými súťažami, tam sú už v príprave nápomocní i najlepší ľudia z tímov okolo profesora Čápa a docenta Plescha alebo našich mladých z Trojstenu. Už dostať sa na takéto výberové sústredenie je obrovský úspech pre talentovaného študenta a jeho vedúceho učiteľa i školu, na ktorej žiak študuje.

Robím vo Fyzikálnej olympiáde so študentmi už 37. rok, na krajskom kole som mal okolo 200 študentov, z nich bolo okolo 120 úspešných, dá sa povedať, že všetci mali toho talentu pomerne dosť a takmer všetci sa veľmi úspešne uplatnili i v praxi. Najlepší zo špičky boli potom i na medzinárodných kolách, podľa počtov to vyzerá na cca 3-4 percentá zo všetkých riešiteľov, klasické Gaussovo rozdelenie. Ak teda chceme mať i veľmi úspešných študentov, je potrebné sa venovať viacerým študentom, viac i menej talentovaným. Práve spomedzi týchto niekedy zdanlivo i nie práve najnadanejších bývajú v praxi i vo vede často veľmi úspešní mladí ľudia. Je na škodu pre našu spoločnosť, že po nich s radosťou často i bez nášho odporu siahajú okolité i vzdialenejšie štáty.

Michalovské GPH, kde učíte, má veľmi dobrú povesť. Ako si má škola nielen vybudovať, ale aj udržať dobré meno? 

Veľmi ma teší, že mám možnosť pracovať už 36. rok práve na takejto škole. Systematická a tichá práca so študentmi je podmienená dlhodobo veľkou erudovanosťou ale i ľudskosťou učiteľov pôsobiacich na tejto škole. Mnohí z nás zostávajú so svojimi študentmi i po vyučovaní, pomáhajú im napredovať vo všetkých predmetoch, čo sa prejavuje nie len umiesteniami študentov na krajských, celoslovenských i medzinárodných kolách súťaží, ale i ich veľmi dobrými výsledkami v oblasti spoločenských vied a jazykov, v umení a v športe. Naši školskí turisti patria s prispením výnimočného kolegu k najaktívnejším v rámci Slovenska. Vždy ma poteší, keď na turistiku chodia i naši úspešní členovia krúžku. Práve táto rôznorodosť pôsobenia je podľa mňa našou silnou stránkou.

Nezabúdame i na históriu školy. Predmetová komisia fyziky vo svojej práci tiež mohla nadviazať na prácu prvých veľmi erudovaných českých učiteľov fyziky na našej škole i takých výrazných osobností akými boli v minulosti napr. Ján Fischer, nositeľ zlatej medaily zürišskej univerzity, Alfréd Popik a Michal Behún, vynikajúci učitelia fyziky a propagátori vyučovania experimentálnej fyziky i mnohí ďalší naši predchodcovia. Pôsobili u nás vynikajúci učitelia (za všetkých spomeniem napríklad skvelého človeka a básnika profesora Kasardu, či vynikajúceho geometra a človeka profesora Dobozyho ) a i tí spolu s ďalšími kolegami potom ovplyvnili svojich študentov, z ktorých mnohí dnes pôsobia na našom GPH ako učitelia.

Sme radi, že mnohí naši absolventi pôsobia i na špičkových vedeckých pracoviskách u nás i vo svete. Je pozoruhodné, že väčšina z nich sa rada vracia do našej školy a neustále sa k nej hlási. Samého ma potešilo, že i mne sa teraz ozvali nie len zástupcovia z najlepších bývalých fyzikov, ale i mnohí z členov i nečlenov bývalých fyzikálnych krúžkov, napr. i terajší medici, technici, právnici či ekonómovia. Náš bývalý vynikajúci riešiteľ olympiád a dnes špičkový ekonóm i niektorí ďalší bývalí olympionici podporujú v našej škole Nadáciu určenú pre podporu talentovaných študentov v oblasti prírodných vied. Naši študenti i absolventi nie len túto podporu určite cítia a i preto sa radi k nám vracajú a šíria ďalej dobré meno našej školy.

foto: archív J. Smreka a cenadi.sk