slideslideslideslide

Novinky

KAMILA URBAN: Ako sa učiť? Najlepšie vtedy, keď nás odmeňuje samotná aktivita

19.2.2020

Keď nás zaujíma to, čo robíme, vtedy sa najlepšie učíme. O tom, ako a prečo sa učiť, sa zhovárame s odborníčkou Kamilou Urban zo Slovenskej akadémie vied.

kamila urban

Vnútorná motivácia: Potrebujeme uspokojiť tri základné psychologické potreby

Na minuloročnom Science Slame ste sa venovali téme učenia – kto rozhoduje o tom, čo sa naučíme. Kto vo vašom živote najviac naučil práve vás? 

Odpoveď na túto otázku veľmi záleží od toho, na ktoré obdobie svojho života sa pozriem. V detstve to boli určite rodičia a starí rodičia. Ja som mala vlastne veľmi aktívne detstvo, kedy som sa stále učila niečo nové. Na prvom stupni som mala skvelú triednu učiteľku, vďaka ktorej som sa rozhodla, že chcem tiež učiť. Myslím, že to boli ľudia, ktorí formovali moju lásku k učeniu a učeniu sa.

Na spomínanom podujatí ste hovorili v prospech vnútornej motivácie – vtedy sa človek naučí najviac, keď je aj vnútorne motivovaný. Kde brať tieto zdroje motivácie?

Najlepšie zážitky s učením máme vtedy, keď je pre nás odmeňujúca samotná aktivita. Keď nás zaujíma to, čo robíme. Za zdroje preto môžeme považovať napríklad našu zvedavosť či túžbu po poznaní a poznávaní. Ale podmienky pre vnútornú motiváciu vieme aj vytvoriť. Na to, aby sme sa mohli učiť vnútorne motivovaní, potrebujeme, aby boli uspokojené naše tri základné psychologické potreby.

Ktoré sú to? 

Prvá je kompetencia, teda to, že sme v učení dobrí, že cítime, že nám to ide, alebo že sa zlepšujeme.

Druhá potreba je autonómia, teda pocit, že máme svoje učenie vo vlastných rukách, že sa môžeme venovať viac témam, ktoré nás zaujímajú, nie sme nútení zvonka.

Tretia potreba je spolupatričnosť, teda blízkosť s inými ľuďmi, napríklad keď máme v škole dobrý kolektív a podporujúcich učiteľov a učiteľky. Práve tu sú učitelia a učiteľky veľmi dôležití, modelujú naše správanie, podporujú nás, keď sa necítime dobre a oslavujú s nami, keď sa nám darí, dávajú nám spätnú väzbu a mali by nám tiež poskytovať primeranú výzvu: nie príliš veľkú, aby nás neodradila, ale ani príliš malú, aby nás nenudila.

Aj učiteľ musí byť vnútorne motivovaný. Na to potrebuje podporu z vedenia 

Nezisková organizácia Eductech sa snaží rozvíjať či skôr pomáhať technickému vzdelávaniu na slovenských školách. Máte radu, ako motivovať učiteľov, aby ju učili lepšie, a ako vôbec “získať” aj motivovanejších žiakov?

To isté, čo platí o vnútornej motivácii pri učení sa, platí aj pri vyučovaní. Aby učiteľ či učiteľka učila lepšie, potrebuje byť vnútorne motivovaná, musí mať radosť z učenia a musí v učení vidieť zmysel. Na to však potrebuje mať aj každý učiteľ či učiteľka naplnené základné psychologické potreby, o ktorých som hovorila, a bezpečné zázemie a podporu od vedenia. Ľudské spoločenstvá sú prirodzene hierarchické, kedy podmienky nastavujú tí na vrchole, takže aby mohli učitelia a učiteľky vytvoriť podporujúce podmienky pre svojich študentov a študentky, musia mať tieto podmienky v prvom rade zabezpečené oni sami.

kamila urbanAk by sme sa na učenie pozreli pohľadom učiteľa, čo by malo motivovať učiteľa, aby nielen učil, ale učil dobre, s chuťou, kvalitne?

Ak učiteľ či učiteľka „iba“ učí, je otázkou, či na sebe nepociťuje príznaky nadmerného stresu či syndrómu vyhorenia. V tom prípade je potrebné opäť nájsť zmysel v učiteľskej profesii, prehodnotiť vlastné postoje k sebe a svojmu povolaniu, stanoviť si realistické ciele a tie sa snažiť postupne napĺňať. Základom by mohlo byť odpovedať na otázku, čo mi robí v mojej práci radosť? Ako tú radosť môžem sprostredkovať študentom a študentkám? Samozrejme, to sú iba individuálne faktory. Potom sú tu faktory sociálne, predovšetkým rodinné zázemie a zázemie v práci, s ktorými sa pracuje ťažšie, keďže nezávisia iba od nás. Preto, ak má človek pocit, že ho učenie nenapĺňa, je veľmi dôležité nájsť si podporu: či už v mentoringu, supervízii alebo poradenstve.

Čo je to Dunning-Krugerov efekt? 

Venujete sa aj Dunning-Krugerovmu efektu, podľa ktorého ľudia s nedostatkom schopností v danej oblasti značne nadhodnocujú svoje výkony. Prečo sa to tak deje? 

Autori ponúkli vysvetlenie, že jedinci, ktorí sú v nejakej oblasti menej zdatní, si svoje slabé stránky neuvedomujú, a preto preceňujú svoje schopnosti. Čím viac sa o danej oblasti dozvedia, tým menej sa nadhodnocujú. Na základe našich výskumov pomáha, keď sa týmto jedincom podáva konštantná spätná väzba, ktorá má za úlohu zreálňovať ich sebahodnotenie.

Ako si o sebe vytvárať reálnejší obraz o svojich schopnostiach či znalostiach?

Na začiatku to určite nepôjde bez spätnej väzby. Existujú dva druhy spätnej väzby: vnútorná a vonkajšia. Vnútornú si dávame my sami, vonkajšia prichádza od niekoho iného. Vnútorná spätná väzba môže byť problematická v tom, že do veľkej miery závisí od našej schopnosti pozorovať seba a okolie. Napríklad ak sa porovnávame s referenčnou skupinou, ktorá má výborné výsledky v nejakej oblasti, budeme sa hodnotiť nízko, napriek tomu, že sme všeobecne nadpriemerní.

Najlepšia spätná väzba je taká, ktorá berie do úvahy náš výkon a porovnáva ho s jasne formulovanými hodnotiacimi kritériami. Je zároveň veľmi dôležité zdržať sa pri podávaní spätnej väzby akýchkoľvek hodnotiacich komentárov, napríklad: „To by som od teba nečakal,“ alebo, „Máš na viac.“ Treba jednoducho vysvetliť konkrétne dôvody, prečo je niečo nesprávne, alebo naopak správne a ísť ďalej.

Rodina je systém vzťahov, ktorý sa navzájom ovplyvňuje 

Máte skúsenosti ako klinická psychologička, venujete sa terapeutickej práci aj koučingu. Čo ste sa naučili pri práci s rodinami a deťmi? 

Veľmi veľa. Najmä to, ako sa rodina ako systém navzájom ovplyvňuje a keď zmeníte nejakú časť, tak tie ostatné sa budú snažiť obnoviť homeostázu, vrátiť všetko tam, kde to bolo známe a bezpečné.

Existuje recept na “šťastnú rodinu”? 

Žiadny recept výskumy neponúkajú, pretože každý systém vzťahov je tvorený jedinečnými ľuďmi a je sám o sebe jedinečný. Vieme síce pomenovať niektoré faktory, ktoré prežívanie šťastia „v priemere“ zlepšujú, ale radšej by som sa vyhla ich vymenúvaniu. Problém je totiž v tom, že každý si môže tieto psychologické koncepty vyložiť po svojom a mohli by skôr ublížiť ako pomôcť.

Je čas prihlasovania sa na vysoké školy. Odporúčate mladým vybrať si psychológiu alebo podobný odbor? 

Odporúčam vybrať si odbor, ktorý bude jedinca vnútorne motivovať k štúdiu. Môže to byť psychológia, prečo nie. Avšak nemali by sme mať skreslené predstavy o štúdiu psychológie, skôr by sme si mali položiť otázku, prečo práve psychológia, čo od štúdia očakávam. Dobrým začiatkom by mohlo byť porozprávať sa s niekým, kto psychológiu vyštudoval a pýtať sa ho na to, či dané štúdium môže moje očakávania naplniť.

foto: SAV, archív K. Urban