slideslideslideslide

Novinky

ANNA GRENČÍKOVÁ: Plasty prispeli ku väčšiemu komfortu, ale takmer polovica z nich je jednorazový obal. A ten sa kopí

9.3.2020

Mikroplasty jeme i vdychujeme. Na Slovensku však žije žena, ktorá proti nim bojuje. Volá sa Anna Grenčíková a  je doktorandkou na oddelení environmentálneho inžinierstva na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

Na PET fľašu zahodenú na lúke si už večer nespomenieme

plasty

Dnes sú plasty terčom “útoku”. Hoci ich každý používa, zdá sa, ako by sme ich ani nemali radi (úsmev). Ako chápať plasty? Sú zlé, nebezpečné, alebo, naopak, veľmi efektívne a potrebné?

Plasty ako materiál nie sú zlé. Zlé alebo nie úplne správne je však to, ako s nimi človek nakladá. Plasty ako také stoja za obrovským pokrokom ľudstva. Majú svoju významnú úlohu v medicíne či doprave a celkovo prispievajú ku komfortnejšiemu životu. Z celkového produkovaného množstva plastov sa však až 40% využíva ako jednorázový obalový materiál. A tu nastáva problém podčiarknutý nezodpovedným správaním.

Jednou z predností plastov je ich trvácnosť. Devíza sa však stáva nevýhodou, ak sa na plast pozeráme ako na odpad, ktorým skôr alebo neskôr vždy bude. U jednorázových plastov je to pomerne rýchla doba. Vzhľadom na fakt, že plast je pomerne mladým materiálom (masová výroba začala v 50. rokoch minulého storočia) je doba jeho rozkladu v prírode prakticky stále iba dohadom dosahujúcim desiatky či stovky rokov. A tak sa stáva že sa plast kopí a my úplne nevieme, čo s ním (recyklovanie má svoje obmedzenia rovnako ako spaľovanie či skládkovanie). Alebo sa o to ani nezaujímame a na PET fľašu odloženú na lúke alebo obal z cukríka vyhodený na zem si večer ani nespomenieme.

V prírode nájdeme aj nalámané kúsky väčších plastov

Venujete sa výskumu mikroplastov. O aké druhy plastov ide? V čom sa líšia od „makroplastov“?

Mikroplasty sú presne tie isté druhy plastov, s akými sa štandardne dostáváme do styku. Od makroplastov sa líšia len svojou veľkosťou. Ako mikroplast je označovaný každý kúsok plasty menší ako 5 mm. Túto veľkú skupinu je možné podľa zdroja rozdeliť na primárne mikroplasty, tie ktoré sú v týchto rozmeroch účelovo vyrábané a je možné ich nájsť v niektorých produktech kozmetiky. Taktiež sem spadajú malé priemyselné pelety.

Druhou a v prírode častejšie sa vyskytujúcou skupinou mikroplastov sú sekundárne mikroplasty, vznikajúce rôznymi fragmentačními procesmi. Úplne jednoducho jedná sa o nalámané kúsky väčších plastov. K fragmentácii plastov prispieva napríklad slnečné žiarenie a dostatočný prístup kyslíka. Ak sem tam za slnečných dní vešiate prádlo vonku, možno sa vám už stalo, že sa vám štipec rozpadol v ruke, a to práve z tohoto dôvodu. Zaujímavou podskupinou sekundárnych mikroplastov sú mikrovlákna syntetických textílií (obrovské percento oblečenia dostupné na trhu) ktoré sa uvoľňujú pri kažnom praní a sušení.

Toxickým činiteľom nemusí byť plast, ale látky, ktorými je kontaminovaný

plasty

Vraj mikroplasty dýchame, jeme i pijeme. Je to pravda? Koľko mikroplastov sa dostane do človeka?

Vzhľadom na rozsah používania plastov, je takáto kontaminácia očakávaná. Čo sa týka depozície z atmosféry, viac mikroplastov je v ovzduší urbanizovaných miest zameraných na výrobu textilu (Paríž, Čína,…). Mikroplasty však nájdete i vo vnútornom prostredí ako súčasť prachu. Existujú štúdie potvrdzujúce mikroplasty v potravinách i vodách. Na základe nich sú potom vypracovávané štatistiky odhadujúce množstvo prijatých mikroplatov. Konkrétne číslo je však pre každého jednotlivca iné.

Sú mikroplasty pre človeka nebezpečné?

Čo sa týka rizík spojených s mikroplastami, je možné nahliadať na ne dvojakým spôsobom. Existuje riziko spojené so samotným plastom ako tuhou, telu neprirodzenou časticou (opäť analógia s prachovými časticami). Štúdie z 80. a 90. rokov minulého storočia na dobrovoľníkoch potvrdzujú akceleráciu tranzitu potravy tráviacim traktom, čo môže viesť k zníženému vstrebávaniu živín. Treba však upozorniť na podmienky pokusov. Dobrovoľníkom boli podávané naozaj vysoké dávky (niekoľko gramov denne) mikroplastových guľočok. Takýto príjem mikroplastov človekom je momentálne nepravdepodobný.

Čo sa týka sledovania dopadu mikroplastov na inú ako tráviacu sústavu človeka, doposiaľ takéto štúdie vykonávané neboli. Environmentálne štúdie však potvrdzujú, že toxickým činiteľom nemusí byť práve plast ako taký, ale skôr látky, ktorými môže byť kontaminovaný. Môže sa jednať o toxické retardéry horenia či iné aditíva alebo niektoré z perzistentných (veľmi odolných) látok, ktorých výroba i použitie je síce obmedzené Štokholmským dohovorom o perzistentných látkach (DDT, polychlórované bifenyly,…), avšak stále môžu byť prítomné v istých zložkách životného prostredia a dokážu sa vo vysokých koncentráciách sorbovať (viazať) na povrch mikroplastov. Takto kontaminované mikroplasty boli nájdené v lovných rybách či ustriciach. Riziko spočíva v uvoľňovaní toxických zlúčenín preferenčne do tukového tkaniva týchto zvierat, ktoré sa tak môžu stať akýmsi trójskym koňom. Ak by sa takto kontaminované zvieratá dostávali na naše taniere, mohol by to byť vážny problém.

Progresívna metóda: Mikroplasty sa dajú odstrániť

plastySnažíte sa progresívnou metódou účinne odstrániť mikroplasty. O akú metódu ide? Budú Vaše postupy účinné?

Progresívne metódy zahŕňajú rôzne oxidačné postupy, u ktorých je historicky potvrdené, že dokážu rozkladať i zložitejšie organické polutanty. I plast je v podstate organickou látkou (syntetický polymérny organický materiál). V súčasnosti skúmame niekoľko takýchto postupov. Výsledky naznačujú možné rozkladné cesty, avšak celkové konečné produkty stále zostávajú otázne. Alternatívou naďalej zostávajú separačné metódy, ako napríklad membránové filtrácie schopné odstrániť z vôd i mikrovlákna. Dôležité je však podotknúť, že ide o separačný proces, ktorý nie je úplným riešením problému. A vyseparované plasty sa musia opäť buď skládkovať alebo energeticky zhodnotiť.

Ako mladá vedkyňa čo by ste odporučili mladým, aby robili pre objavenie svojho povolania?

Skúsili zistiť, čo ich aspoň troška baví a išli si za tým. V práci zvyčajne človek strávi osem hodín a ak má pre ňu aspoň troška nadšenia, ide to ľahšie (úsmev). Rovnaké platí i pre školské povinnosti.

Podporte našu neziskovú organizáciu 2% z vašej zaplatenej dane. Ďakujeme!