slideslideslideslide

Novinky

Ak chcete dostať bielkoviny do tela, proteínové tyčinky nestačia

9.11.2020

Proteíny sú dnes neoddeliteľnou súčasťou moderného životného štýlu. Sú dôležitým doplnkom pre svalovcov a fitnesky. Rovnako ich potrebujú nielen ľudia, ktorí športujú, ale aj tí, ktorí si chcú zlepšiť imunitu a posilniť svaly a kosti. Zohrávajú dôležitú úlohu vo všetkých životných procesoch. O ich význame a využití sa rozprávame s doktorkou Vladenou Bauerovou, ktorá pôsobí v Ústave molekulárnej biológie SAV a je autorkou novej knihy o proteínoch, ktorá v takom rozsahu dlho na Slovensku chýbala.

Proteíny sú v pozadí. Za všetkými životnými procesmi

Ste spoluautorkou novej knihy o proteínoch. Prečo ste sa ju rozhodli napísať?

„Počas svojho PhD. štúdia som si musela štruktúrne „know-how“ o bielkovinách študovať z anglických kníh a nebolo to vždy jednoduché. Preto sme sa s kolegami rozhodli napísať knihu, kde sú tieto základy spísané v materinskom jazyku a kde je aspoň stručne vysvetlená odborná terminológia. Lebo nič podobné v takomto kompaktnom tvare a rozsahu v slovenskom jazyku pre študentov zatiaľ napísané nebolo. Kniha sumarizuje základy štruktúrnej biológie bielkovín od aminokyselín až po molekulové komplexy a súčasne načrtáva moderné trendy v štruktúrnej biológii.“

Prečo sú proteíny dôležité?

Veľmi jednoducho: sú „v pozadí“ za všetkými dôležitými životnými procesmi, t.j. zohrávajú zásadnú úlohu vo všetkých životných procesoch – rast, trávenie, dýchanie, rozmnožovanie, pamäť, spánok, pohyb atď…

Dostávame skutočné proteíny aj v rozličných proteínových a „fit“ tyčinkách?

Čo je myslené tým „skutočné proteíny“? V týchto prípravkoch proteíny určite sú, ale nakoľko sú kompletné a v natívnej podobe – teda človeku prospešné – na to by bolo potrebné urobiť analýzy. Môj osobný názor, ako aj samotné označenie týchto výrobkov naznačuje, že sú to výživové doplnky. Nenahrádzala by som nimi čerstvú stravu.

Starneme nielen my, ale aj proteíny

Je pravda, že proteíny starnú?

„Proteíny, podobne ako ľudia, majú svoj cyklus:  sú zosyntetizované („narodia sa“), potom vykonávajú svoju činnosť – majú svoje „produktívne obdobie“, a potom zostarnú a sú tzv. degradované (rozložené) na ich základné stavebné prvky – aminokyseliny. Každý proteín má inú „životnosť“, niektoré proteíny sú v našom organizme dlhšie, niektoré sú degradované rýchlejšie.

Poznáme niekoľko druhov bielkovín, alebo je proteín len „jeden“?

Proteínov je nesmierne množstvo a môžeme ich rozdeliť do viacerých skupín podľa viacerých kritérií: napr. podľa funkcie, podľa štruktúry, podľa spôsobu mechanizmu účinku…

Dá sa povedať, či sú pre ľudské telo dôležitejšie tuky, cukry, alebo bielkoviny?

Všetky tri skupiny – tuky, cukry, bielkoviny – sú pre človeka esenciálne. Určite by sme neprežili bez tukov alebo cukrov. Lipidy sú nesmierne dôležité, tvoria základnú zložku membrán živočíšnych buniek (vrátane ľudských membrán). Taktiež sú dôležitou časťou mozgu – nervové zakončenia sú obalené tzv. myelínovým obalom, ktorý tvoria lipidy. Cukor, konkrétne glukóza, je zase nepostrádateľná pre mozgovú činnosť. Najmä u detí, ktoré rastú a vyvíjajú sa, je dôležité, aby príjmali nielen bielkoviny, ale aj tuky (lipidy) a cukry. U starších ľudí tak vysoký príjem lipidov a cukrov nie je potrebný, ale to neznamená, že ich majú zo stravného jedálnička vylúčiť (úsmev)

Molekulárna biológia: Je zaujímavé spoznávať mikrosvet

Venujete sa molekulárnej biológii. Je to podľa Vás perspektívny odbor? 

Určite áno. Je veľmi zaujímavé pozorovať správanie sa molekúl a spoznávať zákony mikrosveta. Je zaujímavé a podľa mňa užitočné vnímať, že tak malé molekuly, ktoré nevidíme ani optickým mikroskopom, ovplyvňujú dianie makrosveta a usmerňujú mnohé životné procesy, ktoré v nás prebiehajú a každodenne ich pozorujeme okolo seba. Teda, ak chceme rozumieť tomu, čo sa deje v nás a okolo nás, treba upriamiť pozornosť na mikrosvet (úsmev). Inak povedané, veľké veci sú „schované“ v maličkých.

Čo Vás osobne priviedlo na dráhu molekulárnej biologičky?

Mala som to šťastie, alebo prekliatie (úsmev), že obidvaja moji rodičia boli vedci. A to nielen „na papieri“, ale srdcom. Môj otec bol jadrový fyzik, mama sa veľkú časť svojho života venovala rastlinnej fyziológii a molekulárnej genetike. Takže zákony mikrosveta sa u nás doma „pretriasali“ veľmi často. Už ako tínedžerka som si uvedomila, že ak chcem spoznať a porozumieť, čo sa okolo mňa nachádza a deje, treba poriadne „nahliadnuť“ do mikrosveta molekúl. A prečo biológia? Vždy ma zaujímalo, čo ma obklopuje, aké sú okolo mňa rastliny, zvieratá, prečo kvety voňajú, prečo je tráva zelená, z čoho sa skladajú oblaky…Teraz, keď som trochu staršia (úsmev), je mi jasné, že niečo zničiť je oveľa jednoduchšie ako tomu porozumieť. Preto by som všetkým odkázala, že skôr než niečo zničia alebo odsúdia, nech sa najprv snažia tomu porozumieť…

Bez molekulárnej biológie by sme nepoznali covid pozitívnych

Skúma molekulárna biológia aj napríklad štruktúru vírusov? Čo vie povedať o súčasnom koronavíruse ?

Áno, molekulárna biológia a virológia sú príbuzné vedné odbory, virológia „vo veľkom“ používa mnohé metódy molekulárnej biológie. Napríklad techniky PCR (polymerázová reťazová reakcia), sekvenovanie nukleových kyselín (DNA, RNA) či blotovacie metódy. V rámci molekulárnej biológie sa skúmajú aj virálne proteíny a ich štruktúra. Poznatky získané týmito štúdiami sa využívajú napr. aj pri návrhu nových antivírusových liečiv.

Metódami molekulárnej biológie vieme určiť veľa informácií: o aký typ vírusu ide, teda či je to DNA alebo RNA vírus, vieme zistiť sekvenciu vírusového genómu (poradie nukleotidových báz) z čoho zistíme, aké proteíny vírusový genóm kóduje. Taktiež vieme zistiť aké a nakoľko sú účinné protilátky  k vírusovému antigénu. Z lekárskeho hľadiska molekulárna biológia vie dokázať, či ste infikovaný nejakým vírusom alebo baktériou alebo nie. Všetky tieto informácie molekulárna biológia poskytla (a bude poskytovať) aj o víruse „COVID19“.

Ako „korona“ zasiahla do života Vás, ako slovenskej vedkyne? Naučila Vás táto skúsenosť niečo nové?

Zásah bol určite významný, do budúcnosti treba počítať s podobnými výpadkami. Osobne – viac ma zasiahli opatrenia voči COVID19 než vírus samotný a to v profesijnom aj osobnom živote. Zdokonalila som sa vo využívaní IT technológií a mobilných aplikácií (úsmev).  Bola to príležitosť urobiť niečo (možno maličké) pre iných, na ktorých počas bežnej situácie „nie je čas“. U mňa to bola napr. príprava prednášky o zraku pre základné, prípadne stredné školy. Celá situácia je, podľa mňa, príležitosťou spomaliť a prehodnotiť naše myšlienky, postoje a úsilie, či už v práci alebo v osobnom živote.

V profesijnom živote „COVID kríza“ u mňa prehĺbila úsilie efektívne využívať pracovný čas a robiť experimenty vtedy, keď sa dá, pričom platí staré známe “Trikrát meraj a raz strihaj“. V čase, ktorý sme museli stráviť mimo laboratória, sme sa s manželom sústredili na výpočtovú a publikačnú časť vedeckej práce.