Úspešná škola je ako vývar: Asi nebude chutiť, ak tam nedáte soľ, alebo, ak jej dáte priveľa

RNDr. Vasil Dorovský je riaditeľom Bilingválneho gymnázia M. Hodžu v Sučanoch – štvrtého najlepšieho gymnázia na Slovensku. Náš rozhovor sa týka základnej témy: Ako postaviť úspešnú školu. A nepýtame sa na ani tak na stavbu budovy, ale vybudovanie kvalitnej “ustanovizne”: vzťahov, atmosféry, vyučovacieho procesu. Ako na to?

Aká je podľa Vás „úspešná škola“?

Úprimne povedané, neviem. Každý má právo na svoj vlastný uhol pohľadu, vlastné kritéria posudzovania vecí, procesov, výsledkov, ľudí. Inštitúcie (INEKO, MŠVVaŠ SR, NÚCEM, VÚC, OÚ, …) majú vlastné priority a záujmy i hodnotové systémy, ktoré sú ich výslednicou. Podľa niektorých ste „úspešný“, podľa iných už nemusíte byť. Je to zložité s tou „úspešnosťou“ a presahujúce priestor tohto rozhovoru. Rozhodne asi platí, že čím viac informácií a komplexnejších, tým asi objektívnejší a pravdivejší obraz o činnostiach a procesoch školy získame. Mne osobne sa osvedčilo posudzovať niečo – služby, tovary – podľa toho, či je to také, ako sa mi to prezentovalo na začiatku, teda predtým, než som to „kúpil“. Školy a inštitúcie považujem za „dobré“, keď plnia to, čo deklarujú, či sľubujú. Ak školy majú svoje školské vzdelávacie programy a v ich rámci aj profily absolventov, tak potom žiak, rodič, aj spoločnosť môžu byť spokojní, ak v priebehu aj na konci výchovno-vzdelávacieho cyklu je zhoda, alebo ešte aj nejaký bonus navyše oproti sľubovanému. Teda „dobrá“ škola je tá, ktorá plní a splní svoje sľuby a vtedy môžeme asi povedať, že je aj úspešná.

Školy a inštitúcie považujem za „dobré“, keď plnia to, čo deklarujú, či sľubujú.

Mala by sa škola prispôsobovať študentom? Mala by im vychádzať v ústrety?

Určite áno. Ale nie absolútne. Ale určite by ich mala „počúvať“, robiť ankety, dotazníky, skrátka nejako získavať spätnú väzbu o všetkom, čo súvisí s poslaním školy. Škola má mať svoj program, svoju autonómiu a slobodu, svoje pravidlá. Veď tie sú tiež vyjadrením znalostí, skúseností, postojov a princípov pedagógov. Ale tie tiež nie sú nemenné. Školy ich modifikujú a prispôsobujú požiadavkám doby a teda určite aj potrebám žiakov. Myslím tým žiakov, ktorí chcú svoj potenciál a kompetencie rozvíjať, nie tým, ktorí vo svojich 15 – 18 rokoch už s istotou vedia, čo nepotrebujú, a preto to odmietajú. „Dobré“ školy ponúkajú v závere štúdia možnosť žiakom profilovať sa a to pomerne širokou ponukou predmetov, z ktorých si žiaci vyberajú. To si myslím, že je jasná a najsilnejšia ústretovosť žiakom.

Ako vyzerá úspešný žiak? Dá sa už na gymnáziu rozlišovať, kto je „úspešný”, a kto nie?

Nie je úspešný ten, kto v rámci výchovno-vzdelávacieho cyklu plní podmienky programu školy pod tlakom imaginárnej „trstenice“ alebo odmeny v podobe „zlatého teľaťa“, ale ten, kto na základe vlastnej vnútornej potreby a motivácie sa zlepšuje, rozvíja sa a chce viac vedieť. Všetci iniciatívni a aktívni žiaci, nadšení a ochotní, veselí a tvoriví, sú zjednodušene povedané „úspešní“.

A či sa to dá zistiť už na gymnáziu? Áno. Určite. Ide len o to, či to chcete vedieť, ostatné je iba technológia – monitorovanie, evidovanie a vyhodnocovanie – nielen školských, ale aj mimoškolských aktivít a činností a postojov.

Všetci iniciatívni a aktívni žiaci, nadšení a ochotní, veselí a tvoriví sú zjednodušene povedané „úspešní“.

Existuje aj úspešný učiteľ? Čo sú učiteľské úspechy?

Úspešní učitelia existujú. Už len preto, že nebyť takých, tak „malé školstvo“ vyzerá celkom inak. Napriek rôznym kritikám a nespokojnosti si dovolím tvrdiť, že za nízku cenu, resp. náklady, máme relatívne dobre fungujúci systém aj s výsledkami.

Každý učiteľ je iný, sú to osobnosti a aj škála „úspechov“ je preto rôznorodá. Všeobecne učiteľskými úspechmi sú naplnené ciele, ktoré si sám stanoví, bez ohľadu na to, či sú formulované na školský rok, vzdelávací cyklus, triedu, alebo žiaka. Prikladám veľký význam vlastnej autoevalvácii. Seba nemôžete oklamať. Ak je učiteľ spokojný sám so sebou, je určite aj úspešný podľa vlastných hodnotiacich kritérií. Čím bližšie sú sebahodnotenie a hodnotenia externých autorít, čím viac je prienikov medzi nimi, tým je istá objektivita úspešnosti väčšia. Úspechom je každý pokrok žiaka, aj keď je to iba malý krôčik, lebo ten môže byť náročnejší, ale aj významnejší, ako skok na hranici svetového rekordu.

Čo je najdôležitejšie v škole – vyučovací proces, kvalita vzdelania, pohodová atmosféra?

Najdôležitejšie je všetko. Vývar robený podľa najlepších receptov a skúseností asi nebude chutiť, ak tam nedáte soľ, alebo naopak, dáte jej tam priveľa.

Vyučovací proces, kvalita vzdelávania, pohodová atmosféra a mnoho ďalších prvkov navzájom súvisia, sú neoddeliteľné. Ak niektorý z tých prvkov zlyháva, rovnováha sa naruší všade. Niet dôležitejších, menej dôležitých a nedôležitých vecí. Z hľadiska finančného oceňovania práce sú upratovačky na konci rebríčka, dokonca pod úrovňou minimálnej mzdy, ale viete si predstaviť procesy a činnosti prebiehajúce v škole, excelentné výsledky žiakov v súťažiach alebo EČ MS alebo pohodovú atmosféru, kde s čistotou a hygienou nie je všetko v poriadku, kde „nevonia“, ale „páchne“?

Vaše bilingválne gymnázium patrí dlhodobo medzi najlepšie. Ako si aj z časového pohľadu udržať kvalitu, najmä v meniacej sa dobe? Čo sú najväčšie výzvy, ktoré prináša dnešok?

Každý deň napriek gravitácii vstať z postele, urobiť všetko, čo musím, aby som potom mohol robiť to, čo viem, čo ma baví, aj to, čo sa odo mňa očakáva a čo som sľúbil, a to všetko s ľahkosťou, šarmom, radosťou a nadhľadom. A to robiť 365-krát ročne (raz za štyri roky až 366-krát), trpezlivo a s pokorou, bez ohľadu na rebríčky, ale na základe toho, že si viem zodpovedať na otázky, prečo som tu a prečo to robíme. Výsledky potom prídu aj z externého hodnotenia. Už dnes vidíme, že časť ľudí nevie, čo s tým časom robiť a potom to už nie je o živote, ale iba o prežívaní a z toho prameniacich javoch, ktoré ohrozujú základy spolunažívania, bezpečnosti a humanity ako takej.

Prudký nárast poznania a s tým spojené nové technológie, ktoré na jednej strane pomáhajú, ale na druhej strane môžu byť zdrojom veľkých problémov. Nahradiť ťažkú prácu a lopotu strojmi je dobré, ale ak už robotizácia vie v mnohých ohľadoch konkurovať a nahrádzať procesy myslenia a rozhodovania, to je výzva nielen pre oblasť výchovy a vzdelávania, ale pre celú spoločnosť. A s tým súvisí aj niečo iné. Vo vyspelých spoločnostiach na zabezpečenie základných potrieb človeka stačí čoraz menej času. Čo s časom, keď nebude treba toľko pracovať, aký zmysel a náplň dať ľuďom v tom voľnom čase?

Bilingválne gymnázium Milana Hodžu uspelo v rebríčku INEKO za šk. rok 2015/2016 ako štvrté najlepšie gymnázium na Slovensku. Čím ste si to zaslúžili?

Opäť by som najradšej povedal, že neviem. Ale asi tým, že kritériá, ktoré monitoruje INEKO, sú aj hodnoteniami, ktoré v rámci manažovania kvality plánujeme, realizujeme, monitorujeme a hodnotíme aj my.

Je kvalita či renomé dôvodom, pre ktorý si rodičia vyberajú vašu školu pre svoje deti?

Áno. Každoročne robíme niekoľko ankiet a anonymných dotazníkov medzi rodičmi žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium na našej škole a tie potvrdzujú, že renomé a kvalita školy, sprostredkované napríklad rodičmi žiakov, absolventmi, výsledkami napríklad súťaží, externých celoplošných meraní (EČ MS) a rebríčkov (napr. INEKO), sú dôvodmi, pre ktoré si rodičia vyberajú Bilingválne gymnázium Milana Hodžu pre svoje deti.

Máte takmer 500 žiakov. Je to veľa či málo?

Na slovenské pomery tak akurát. Keby ich bolo o trošku viac povedzme 600, mohli by byť isté činnosti a procesy manažované ešte efektívnejšie. Ak hlavným poslaním školy je výchova a vzdelávanie, škola by mala byť predovšetkým o pedagogickom manažovaní. Každý pedagogický zamestnanec vie, že je ťažko organizovať a zosúladiť napríklad širokú ponuku vyučovania cudzích jazykov, napríklad ponúknuť žiakom nemčinu, ruštinu, francúzštinu a španielčinu, s vysokou kvalitou vyučovania a zároveň personálnym obsadením v malých školách. Ak chcete predmetovú komisiu, ktorá zabezpečuje kvalitu vyučovania, je nutné mať aj limitovaný počet pedagógov v nej. Ak na škole sú predmety, ktoré vyučuje len jeden pedagóg, pretože viac sa ich tam neuživí, ťažko dlhodobo očakávať vyššiu kvalitu v tom predmete.

Školy dnes často siahajú po kvantite, ktorá je viazaná na finančné prostriedky. Ako je to potom s kvalitou?

Všetci riaditelia škôl sú zo zákona zodpovední takmer za všetko. Keď je dobre, tak sú to výsledky všetkých, keď je zle, tak riaditeľ. Riaditelia vedia, že aby bolo dobre, treba mať dobrých učiteľov, a tí musia mať istoty. Jednou z nich je aj istota celého úväzku na budúce školské roky. Mať istotu je preto veľmi významný faktor a preto riaditelia aj so svojimi pedagogickými kolektívmi sa vedia pomerne ľahko a rýchlo rozhodnúť, ktorou cestou sa uberať, mať žiakov a peniaze, alebo mať výborných žiakov na vstupe a asi menej peňazí a prepúšťanie dobrých učiteľov z organizačných dôvodov. No a chyba je aj to, že kvalita sa akosi rôzne meria, skôr účelovo a subjektívne (niekedy až subjektivisticky), ako objektívne.

Veď aj škola s priemerne horšími výsledkami môže byť dobrá a kvalitná, len by sme mali chcieť a vedieť merať, akú pridanú hodnotu škola žiakom dala. Ale to je asi ťažké, hlavne dosť nedôvery a tým aj významu pre sebahodnotenie žiakov. No a svoje robí aj regulácia štátu v oblasti určovania počtu tried či žiakov. Ale to je na samostatnú dvojstranu najväčších novín (úsmev).

Kedysi bolo moderné študovať cudzie jazyky, je to aktuálne ešte aj dnes? Čo ponúka bilingválne štúdium?

Ak štúdium cudzích jazykov bolo moderné, dajme tomu, tak dnes to moderné nie je. Dnes je to prirodzené, alebo by to malo byť. Je to nutnosť pre každého, kto sa chce skutočne rozvíjať a nemať len istotu s prepáčením „plného brucha“.

Bilingválne štúdium popri možnosti dosiahnuť vysokú úroveň rozvoja jazykových kompetencií (v rámci spoločného európskeho jazykového rámca úroveň C1), sprostredkúva aj inú „kultúru“ krajín a národov, v ktorých sa druhým vyučovacím jazykom hovorí, či už ide o materinský alebo štátny jazyk. Ide o sprostredkovanie iných, nových situácií, postupov, riešení, správania, života a pod. Je to obohacujúce a ukazuje mladým ľuďom aj iné alternatívne spôsoby, ako sú tie naše. Čím viac možností spoznáte, tým lepšie si môžete vybrať pre seba, ale hlavne robiť lepšie rozhodnutia pre iných. A čo sa týka obsahového portfólia predmetov, bilingválne štúdiá plne rešpektujú štátny obsah a ciele, ale zároveň ho dopĺňajú aj o najlepšie z portfólia systému toho druhého vyučovacieho jazyka.

Čo je odmenou v učiteľskej práci? Aké zadosťučinenie sa dostáva učiteľom?

Málo, alebo veľa. Závisí od nastavenia učiteľa. Učiteľ, ktorého odkaz žiakom je učte sa, aby ste mali výborné výsledky, ktoré vás posunú na lepšie univerzity a tie vám zabezpečia lepšiu prácu a výborné finančné ohodnotenie, tak ocenením dobrej práce takého učiteľa je dobrá finančná odmena, povedzme na konci školského roka, aj kalendárneho roka by to mohlo byť aspoň po 2 000 eur podľa mňa. Zadosťučinenia sa nám dostáva. Strašné sú tie formálne, tie narýchlo pripravené. Príjemné a pekné sú tie úprimné, nefalšované, spontánne, ktoré majú cit, hĺbku, priateľstvo. Poďakovanie – skutočné, úprimné, veľké poďakovanie. Ak to tak bude zo všetkých úrovní, nebudú sa musieť učitelia ponížene a trápne domáhať aj iného dobrého ocenenia za dobre odvedenú prácu.

Pre učiteľa, pre ktorého je krédom svojich žiakov motivovať k vzdelávaniu sa, aby boli viac ľuďmi, aby boli zjednodušene povedané múdri, aby vzdelanie nebrali ako investíciu pre materiálne a finančné benefity v budúcnosti, ale porozumeniu seba samého a života ako takého, tak takým je odmenou poďakovanie, úsmev, úprimnosť, pozastavenie sa na slovíčko, spoločné zdieľanie dobra a zázraku života, ale aj oni vedia zmysluplne využiť finančné ocenenie (úsmev).

Prečítajte si aj naše ďalšie články alebo nám napíšte na eductech(a)eductech.sk. Ďakujeme, že čítate náš portál.