slideslideslideslide

Novinky

Ľubomír Konrád: Učím rád. Poháňa ma zvedavosť a túžba po poznaní

28.5.2020

Už viac ako štvrťstoročie učí fyziku, vymýšľa úlohy do Fyzikálnej olympiády, stál za projektom UcmeRadi.sk, v roku 2018 získal Cenu Dionýza Ilkoviča. Učiteľ na žilinskom Gymnáziu Veľká okružná 22 Ľubomír Konrád hovorí pre eductech.sk najmä o fyzike, ale aj o tom, ako sa prispôsobil súčasnej “korone”: “Je to výnimoční situácia, ktorá podľa môjho názoru väčšine učiteľov zaberá množstvo času.”

Ľubomír Konrád

Po odučení online hodín vynaložíte čas na komunikáciu so žiakmi

Ako zvládate „koronu“? Čo pre vás ako učiteľa táto pandémia znamená?

Už som si snáď našiel optimálny model, podľa ktorého sa snažím vykonávať svoju prácu čo najefektívnejšie – samozrejme v rámci možností. Je to výnimočná situácia, ktorá podľa môjho názoru väčšine učiteľov zaberá množstvo času. Okrem toho, že odučíte nejaké hodiny online, musíte pripraviť nejaké podklady, materiály, študijné texty, zadania úloh a nakoniec aj testy alebo písomky. Všetko vyžaduje viac času, lebo to nestačí napísať na tabuľu alebo nadiktovať, ale treba to dať do elektronickej podoby. A ešte viac času vynaložíte na spätnú väzbu a komunikáciu so žiakmi. Tú však považujem za daných okolností za najdôležitejšiu.

Dakedy ste pracovali na projekte UcmeRadi.sk, dnes, zdá sa, už tam nefigurujete. Čo ste chceli dosiahnuť týmto portálom?

Bol to jeden z prvých projektov, ktoré sa snažili ponúknuť učiteľom námety na rôzne vzdelávacie aktivity a najmä mimoškolskú činnosť a sústrediť rôzne zaujímavé materiály na jednom mieste. Táto snaha bola doplnená stretnutiami s učiteľmi, bez ktorých by bola účinnosť projektu oveľa menšia.

Vy učíte rád? Darí sa vám to už viac ako štvrťstoročie. Čo vás v učení ďalej motivuje?

Učím rád. A poháňa ma zvedavosť a túžba po poznaní. Ale aj samotná práca, ktorá je často veľmi inšpiratívna a obohacujúca. A samozrejme plná výziev.

Fyzika je všade okolo nás

Predpokladám, že dobrý učiteľ musí byť ochotný aj učiť sa sám, rozvíjať sa, rozširovať si obzory. Robíte to? Ako na sebe pracujete?

Snažím sa na sebe pracovať, hoci pre učiteľa, ktorý má rodinu a je v plnom nasadení, je to často veľmi náročné, najmä časovo. Snažím sa veľa čítať, pozerať filmy a videá, riešiť úlohy, ale veľmi ma obohacujú aj stretnutia a rozhovory s kolegami aj žiakmi a účasť na rôznych súťažiach a ďalších odborných podujatiach.

Patríte medzi tých, ktorí vymýšľajú úlohy do Fyzikálnej olympiády. Kde beriete inšpiráciu?

Všade  (úsmev) Neustále všetkým opakujem, že fyzika je všade okolo nás. Peknú úlohu vymyslíte aj vtedy, keď ležíte na pláži a sledujete vlnu na vode, ktorú k vám poslala okolo sa plaviaca loď, na kúpalisku, keď sa deti spúšťajú na tobogáne, na bowlingu s kolegami, keď sledujete pohyb gule, na nástupišti, keď vidíte cestujúceho dobiehať na vlak, v lietadle pri čítaní prospektu s technickými údajmi lietadla, na palube ktorého práve sedíte, v zábavnom parku, v lese, v kuchyni, na plavárni … .

Majú dnes študenti záujem o fyziku? A prečo by takýto záujem podľa vás mali mať?

Je to rôzne. Často majú pred ňou veľký rešpekt, v horšom prípade dokonca k nej pristupujú s akousi nedôverou, či dokonca averziou. Ale keď im ukážete, že sa jej nemusia báť, tak sa to rýchlo zmení. Na fyzike stojí veľká časť technických vymožeností, ktoré nás obklopujú a sú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Ak chcete svetu okolo seba aj rozumieť, mali by ste sa fyzike trochu povenovať. Ono sa to určite v dobrom vráti a nebudete ľutovať. Okrem radosti z poznania a uspokojenia prirodzenej zvedavosti vám fyzika môže byť na dobrej pomoci aj v rôznych životných situáciách.

Ak chcete pochopiť podstatu, bez matematiky sa nepohnete

Ktorý predmet treba ovládať, aby študent zvládal fyziku? Predpokladám, že je to matematika alebo chémia.

Ak chcete len pozorovať rôzne javy, či používať praktické aplikácie, nepotrebujete takmer nič. Ak však chcete veci pochopiť a preniknúť k ich podstate, bez matematiky sa jednoducho nepohnete. Ona je vlastne akýmsi jazykom fyziky, prostriedkom na dorozumievanie a často aj nástrojom k novým objavom. Čo sa týka chémie, dalo by sa trochu nadsadene povedať, že je to „aplikovaná fyzika“. Rovnako to platí aj pre iné odbory, napríklad biológiu. Súčasné trendy v týchto vedných odboroch sa točia okolo poznatkov kvantovej fyziky, fyziky elementárnych častíc. To znamená, že všetky tieto disciplíny majú vlastne spoločný základ, a tým je fyzika.

Z rozhovorov s vami som porozumel, že sa snažíte fyziku učiť interaktívne. Aké postupy využívate?

V prvom rade sa snažím mládeži priblížiť svet okolo nás. To znamená, že im chcem ukázať, ako veci fungujú, akým zákonom sú podriadené, ako môžeme využiť fyzikálne poznatky vo svoj prospech. Inými slovami, veľký dôraz kladiem na motiváciu a na rôzne aplikácie fyziky v iných odboroch aj v bežnom živote. Pri tom sa často dajú použiť rôzne experimenty a demonštrácie. No a vrcholom môjho snaženia je aplikovanie získaných poznatkov a zručností na riešenie úloh – či už sú to výpočty alebo nejaké experimentálne problémy a merania. Snažím sa, aby úlohy mali nejaký reálny základ a aby bolo vidieť, že počítame naozaj praktické veci, a nie iba nejaké umelo vymyslené úlohy.

Ktorý je váš najobľúbenejší pokus či experiment?

Viete, že ani neviem (úsmev) Fyziku beriem ako komplexnú vec, bez ktorej si neviem svoj život predstaviť.

Stali ste sa víťazom Ceny Dionýza Ilkoviča v roku 2018. Ako vnímate toto ocenenie?

Toto ocenenie si veľmi cením. Som nesmierne rád, že sa našiel niekto, kto je ochotný zviditeľňovať mimoškolskú prácu učiteľov, poukázať na jej význam a prínos a učiteľov za túto prácu dokonca odmeniť.

Náš život je postavený na vede a technike

Eductech sa snaží podporovať technické vzdelávanie na základných školách. Hoci sú aj spoločenskovedné či humanitné predmety dôležité, prečo sú podľa vás dôležité aj predmety ako technika, fyzika či chémia?

Celý náš život je postavený na vedeckých poznatkoch a technických vymoženostiach. Preto by sme mali týmto veciam rozumieť. Navyše, ak chceme v pokroku pokračovať, je nevyhnutné, aby sa ďalšie generácie vzdelávali v týchto predmetoch a aby tak mohli posunúť hranice ľudského poznania ešte ďalej.

Je máj, školský rok sa končí, do lavíc zasadnú študenti zrejme najskôr v septembri. Máte radu, ako môže byť návrat do škôl čo najbezproblémovejší?

Na toto sa ťažko odpovedá. Myslím, že pokiaľ to žiakom a učiteľom zdravotný stav dovoľuje a pandémia nejako výrazne nezasiahla do ich životov, nemali by zabúdať na vzdelávanie a venovať mu nejaký priestor. Všetko, čo sa človek naučí, sa mu niekedy môže hodiť. Tak prečo nevyužiť príležitosť. A všetko, čo sa ešte stihnú naučiť, v septembri ako keby našli.

Mohli by sme vás na záver poprosiť zadať jednoduchú úlohu z fyziky?

Veselé ani originálne to nebude, ale aby som demonštroval svoje tvrdenie, že fyzika je všade okolo nás, tak jeden nápad by tu bol. Je jar a určite trávite veľa času na čerstvom vzduchu. Prebudili sa aj muchy, čmeliaky, komáre. Väčšina hmyzu počas letu vydáva zvuk. Čo je zdrojom tohto zvuku? A o čom svedčí rozdielna výška bzučania napr. čmeliaka a komára? (odpoveď nájdete nižšie) 

Ďakujeme za rozhovor!

foto: cenadi.sk

 

Riešenie fyzikálnej úlohy od Ľ. Konráda:

Zdrojom uvedených zvukov sú kmitajúce krídla hmyzu.

Frekvencia kmitov (t.j. počet mávnutí krídel za jednotku času) krídel komára je vyššia ako u čmeliaka – teda urobí viac kmitov za rovnaký čas. A vyššia frekvencia znamená vyšší tón.