slideslideslideslide

Novinky

Michal Figura: Vďaka Kúzelnej fyzike dokážem deti motivovať, aby ju mali radi

26.6.2017

Pohyb, sila, energia, elektrina, rýchlosť, svetlo, žiarenie … to je všade okolo nás. A je to – fyzika. Michal Figura pomocou svojho vedeckého popularizačného programu Kúzelná fyzika navštevuje školy a rozličné podujatia, kde zabáva a experimentuje – aby ukázal kúzelnosť fyziky, aby sme ju mali radi.

Ste kúzelník alebo fyzik? Alebo kúzelný fyzik? Alebo fyzikálny kúzelník?
Ani sám neviem (úsmev). Nemám veľmi v láske oslovenie „kúzelník“, lebo mám z toho pocit, že to trocha dehonestuje fyziku a kladie ju na úroveň nejakého manipulovania. Asi najviac sa mi páči „kúzelný fyzik“. Sám by som sa nazýval „popularizátor fyziky“, ale kým to vyslovím, spletie sa mi jazyk a aj zabudnem, čo som chcel povedať  (úsmev).

Z vašich vystúpení ide radosť a srší nadšenie. Ako sa vám podarilo získať takýto kladný vzťah k fyzike a chuť odovzdávať to ďalej?
Je radosť podávať vedomosti ďalej. Nadšenie prichádza spolu s nadšením detí. Ak pritom vidím, že aj učitelia sa bavia, tak sa dostávam aj do stavu „rozjarenosti“. Kladný vzťah k fyzike? No asi už v momente, keď som sa naučil chodiť, a teda som porazil všadeprítomnú pani Gravitáciu (úsmev).
Mám takú príhodu, ktorá ma viaže s fyzikou od základnej školy.  Do 7. ročníka som bol klasickým žiakom, ktorý síce rozumel fyzike, ale nepridával jej veľkú váhu. Už vtedy to bolo najmä o definíciách a vzorcoch.  Na hodinách sme robili málo experimentov (kúziel)  a ja som často vyrušoval (písal som si lístočky so spolužiačkami (úsmev). Raz ma pani učiteľka poslala za trest do kabinetu a tam som objavil „raj“ učebných pomôcok.  Hneď prvý mi udrel do oči: starý nefunkčný Van de Graaffov generátor (zdroj vysokého statického napätia).  Počas tej hodiny sa mi ho podarilo rozchodiť tak, že som dostal „šlehu“ vysokým napätím a medzi mnou a fyzikou preskočila iskra. Neskôr som opravil aj iné učebné pomôcky a môj vzťah k fyzike a kabinetu s pomôckami naberal na otáčkach. Neskôr na strednej škole sme mali úžasného učiteľa fyziky dr. Bocka, ktorý dokázal o fyzike rozprávať veľmi pútavo. Vedel by som rozsiahlo hovoriť ďalšej o spojitosti s katedrou fyziky a katedrou techniky na Prešovskej univerzite, Ústavom experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a Hvezdárňou a planetáriom v Prešove, ktoré postupne docielili  ku Kúzelnej fyzike. Celý tento príbeh je na mojej stránke.

Raz ma pani učiteľka poslala za trest do kabinetu a tam som objavil „raj“ učebných pomôcok.  Hneď prvý mi udrel do oči: starý nefunkčný Van de Graaffov generátor (zdroj vysokého statického napätia).  Počas tej hodiny sa mi ho podarilo rozchodiť tak, že som dostal „šlehu“ vysokým napätím a medzi mnou a fyzikou preskočila iskra.

Program Kúzelná fyzika vyzerá veľmi odlišne oproti bežnej vyučovacej hodine fyziky. Bavíte malých i veľkých návštevníkov, vypichujete rozličné zaujímavosti. Vedeli by ste si predstaviť aj učiť na škole, ktoré často navštevujete?
Uff, často dostávam otázku, prečo neučím na škole, dokonca občas po vystúpeniach som dostal ponuku učiť na danej škole (úsmev). Na pôsobenie na škole som tak trochu „nervák“. Učiteľ, okrem všetkého iného, musí byť vo svojej podstate aj flegmatik, ktorého nerozhádžu tí žiaci, ktorí sa do školy nechodia učiť. Na vystúpeniach Kúzelnej fyziky prichádzam do kontaktu stále s novými žiakmi, ktorí nevnímajú toto predstavenie ako hodinu fyziky, ale už z názvu očakávajú vystúpenie kúzelníka. Ak by som mal chodiť na jednu školu, kde by som mal v triede len dvoch žiakov, ktorí by neustále zisťovali, kde sú moje hranice, asi by som nebol trikrát šťastný. Zároveň si myslím, že pomocou Kúzelnej fyziky dokážem motivovať oveľa viac detí k tomu, aby získali pozitívny vzťah k fyzike. Ako učiteľ by som musel striktne dodržiavať učebné osnovy a tie sú v poslednom čase tak okresané, že sa prakticky ani nečudujem, že učitelia nestíhajú so žiakmi experimentovať. S Kúzelnou fyzikou robím presne to čo ma baví najviac – experimentujem, hrám sa, a zároveň učím. Nevymenil by som to za žiadnu inú prácu.

Komu je Kúzelná fyzika určená?
Každému! Primárna cieľová skupina je síce druhý stupeň ZŠ, ale veľmi pozitívne ju vnímajú aj žiaci prvého stupňa ZŠ, a dokonca už som mal aj skupinu gymnazistov. Na vystúpeniach som už mal vekové kategórie od 2 rokov po hádam aj 90 (nepýtal som sa na vek). Na verejných predstaveniach rodičia často reagujú rovnako ako ich deti. Najviac ma však teší, keď vidím aj na tvárach dospelých údiv a prekvapenie nad niektorými fyzikálnymi „kúzlami“.
Najzaujímavejšia skupina, s ktorou je to skutočne „ťažké“, je 8. a 9. ročník ZŠ. Tu sa decká dostávajú do stavu  akejsi psychickej brzdy. Nechcú medzi spolužiakmi prejaviť, že ich niečo baví, hanbia sa odpovedať z publika alebo sa tvária, že tam nie sú. Trvá to ale len prvých desať minút – potom sa mi ich skoro vždy podarí „zlomiť“. Na začiatku je však pohľad do publika hrozný. Z očí im idú pohľady ako „Ty si prišiel MŇA učiť FYZIKU?!?!“ , „Akože JA sa mám prihlásiť?!, „To ako JA mám prísť ako DOBROVOĽNÍK pred mojich SPOLUŽIAKOV?! SI SA ZBLÁZNIL?!?!…“ Neskôr, keď zistia, že je to zábava, tak sa uvoľnia, no chcelo to zvyk.  Jedna pani učiteľka mi ešte v začiatkoch povedala: „Od nich neočakávajte smiech alebo potlesk, ale keď sú ticho a počúvajú, tak to je dobré znamenie, že ste ich zaujali.“ (úsmev)

V čom spočíva čaro fyziky? Prečo by mohla byť príťažlivá aj pre nefyzikárov?
Je všade okolo nás a nedá sa jej vyhnúť. Jednoducho buď sa my prispôsobíme fyzike alebo si s nami fyzika bude robiť, čo chce. Často sa na vystúpeniach pýtam žiakov, kto neznáša fyziku. Samozrejme, vždy sa nejaké ruky vytiahnu vysoko nad hlavy. Potom sa ich opýtam, či majú radi basketbal. To už je iná káva, tam je tých rúk hore oveľa viac. Potom im vysvetlím, že basketbal je len šikmý vrh loptou. Naše ruky „odvážia“ loptu, oči „odmerajú“ vzdialenosť a smer ku košu, a potom mozog chytí papier a ceruzku a počíta, akú silu ma zvoliť pri hode loptou, aby sme trafili kôš. A keď sa trafíme, tak nemôžeme povedať, že fyziku neznášame, keď nás mozog ju neustále používa. Ak decká prídu na to, že šport, kolotoče, hračky a všetko okolo nás je voľajako prepojené s fyzikou, tak sa ju naučia mať radi. Problém je v tom, že tí čo ju nemajú radi, ju považujú len za predmet, v ktorom sa nezmyselne počíta príjazd vlaku do stanice B, keď vyšiel o 8:00 zo stanice A…

Ako si vymýšľate experimenty? Kde čerpáte inšpirácie?
Fúúú, experimentov z fyziky je toľko, že by som dokázal prezentovať niekoľko dní bez prestávky, no potom prichádza „filter“. Inšpiráciu čerpám z rôznych zdrojov. Často je to Youtube, kde sa dajú nájsť veľmi zaujímavé experimenty. Tieto experimenty majú však nevýhodu, že sú pomerne často používané inými popularizátormi vo svete a ak chcem byť originálny, musím hľadať aj inde. a najkrajšie miesto na hľadanie experimentov je samotný život.  Minulý rok som bol s rodinkou v zábavnom parku plnom kolotočov v Poľsku. Všimol som si na tých najrýchlejších „húsenkových dráhach“, že dokážu zabrzdiť na pár metroch zo šialenej rýchlosti na nulu. Napadlo mi, ako je možné, že im tie brzdy nezhoria, a ako to vôbec brzdí? Pri čakaní v rade som došiel až na to miesto, kde atrakcie zastavovali a tam som si uvedomil, že tieto kolotoče brzdia pomocou krásneho fyzikálneho javu – „vírivých prúdov“. Hneď ako som prišiel domov, vyrobil som učebnú pomôcku „magnetickú brzdu“, pomocou ktorej tento efekt vysvetľujem žiakom. Je to jednoduché, stačí vnímať svet okolo seba a nápady prídu samé. Minule som robil poriadky v dielni a náhodne sa mi na stôl dostali trubka, šnúrka, oceľová guľa a drevená kocka… Sám netuším, ako som prišiel na to, že z toho vyrobím „odstredivý výťah“, no prišlo to ako blesk z jasného neba a teraz je to jedna z najprekvapivejších učebných pomôcok.  Teda vidíte, že je to trocha o náhode, trocha o pozorovaní a trocha o vedomostiach.

Ak decká prídu na to, že šport, kolotoče, hračky a všetko okolo nás je voľajako prepojené s fyzikou, tak sa ju naučia mať radi. Problém je v tom, že tí čo ju nemajú radi, ju považujú len za predmet, v ktorom sa nezmyselne počíta príjazd vlaku do stanice B, keď vyšiel o 8:00 zo stanice A…

Ktorý je váš najobľúbenejší experiment?
Ťažká otázka… Všetky pomôcky si vyrábam sám a s každou ma viaže nejaký príbeh vzniku a postup zdokonaľovania. Ak mám hodnotiť  wow efekt, tak na prvom mieste je jednoznačne „gyroskop“.  Je to bicyklové koleso, ktoré svojim správaním prekvapí všetkých. Momentálne je na školách obdobie „spinnerov“. Decká sa s tým hrajú v jednom kuse a to ani netušia, že majú v ruke gyroskop. Ja mám však oveľa väčší a je s ním o to väčšia zábava (úsmev).

Ktorý fyzikálny pokus majú najradšej vaši návštevníci?
Odpovede sa rôznia a na túto otázku neviem odpovedať jednoznačne. Som rád, že jeden žiak odpovie magnetický vláčik, druhý povie magnetický mixér, tretia žiačka vykríkne „dúha“, štvrtý „koleso“, „plastelína“, „nekonečný tunel“…  Znamená to, že žiaci dávali pozor na celom predstavení, niečo si zapamätali a každý si z Kúzelnej fyziky odnesie to svoje. Áno, a všetci chcú nálepky „Kúzelná fyzika – absolvent“. Tie rozdávam za správne odpovede na otázky k témam. Aj vďaka nim dokážem prinútiť deviatakov k hláseniu sa (úsmev).

foto: kuzelnafyzika.sk

Prečítajte si aj naše ďalšie články alebo nám napíšte na eductech(a)eductech.sk. Ďakujeme, že čítate náš portál.

Je potrebné podporovať technické vzdelávanie na Slovensku?
  • 100 % za áno
  • 0 % za nie
  • 0 % za neviem
Počet hlasov: 39
Loading ... Loading ...