slideslideslideslide

Novinky

FILIP KVĚTOŇ: Vedci nie sú len stereotypné postavičky v bielych plášťoch

28.10.2019

Je každý sacharid sladký? A je nejaký rozdiel medzi hnedým a bielym cukrom? Aj na tieto otázky odpovedá mladý vedec, chemik a doktorand Filip Květoň, ktorý reprezentoval Slovensko na viedenskom Science Slame. Okrem iného sa venuje vzťahu cukrov a rakoviny, ale aj tomu, ako je možné látky znečisťujúce životné prostredie odstrániť pomocou mikroorganizmov. Je zástancom popularizácie vedy, “preto je určite nevyhnutné, aby sa vedci viac uvoľnili, vyšli zo svojej komfortnej zóny, otvorili sa a prichádzali s modernými technikami k ľuďom.”

filip květoň

Science Slam: Posúva vedu bližšie k ľuďom

Vaše meno vyvstalo pri podujatí Science Slam, kde ste sa dostali až do európskeho finále vo Viedni. Prečo ste “slamovali” o vede?

Simona Oľhová sa inšpirovala brnenským Science Slamom a doniesla tento formát na Slovensko. S organizáciou 1. ročníka tohto podujatia pomáhal kolektív “Mladí vedci SAV“. Spoločne ma oslovili, či by som sa chcel zúčastniť tejto akcie a prezentovať vedu inou “hravou” formou. Už v minulosti som sa aktívne podieľal na rôznych príležitostiach popularizujúcich vedu – Noc výskumníkov, Roadshow mladých vedcov SAV na stredných školách, Dni otvorených dverí na Chemickom ústave SAV. Všetky tieto podujatia posúvali vedu bližšie k ľuďom.

Úlohou slamu je prezentovať vedu zábavnou formou, kde „slameri“ majú v priebehu šiestich minút predniesť svoj prejav bez použitia štandardného digitálneho prezentovania, na aké sme zvyknutí napríklad na vedeckých konferenciách. Zatraktívniť vedu a získať spätnú väzbu od publika za pár minútové vystúpenie predstavovalo pre mňa skutočnú výzvu.

filip květoňAko hodnotíte vašu skúsenosť so Science Slamom?

Už minulý rok začalo Predsedníctvo SAV podporovať mladých ľudí, aby sa zlepšovali vo využívaní svojich “soft skills”. Organizovali sa workshopy a podujatia, ktoré nám v tom pomáhali. Pred samotným slamom sme mali ešte dva tréningy s ľuďmi, ktorí riadia brnenský slam a pripravovali nás na večer. Stres nebol, aj keď divácka účasť bola vyššia ako na niektorých odborných prednáškach.

Podujatie hodnotím ako úspešné, z pohľadu rečníkov a ich prezentovania a počtu divákov, ktorých podujatie oslovilo. Pozitívne vnímam, že som sa vďaka slamu naučil nové metódy prednášania, interakcie a práce s publikom a v neposlednom rade spoznal množstvo inšpiratívnych ľudí aj zo zahraničia.

Science Slam, Noc výskumníkov, Týždeň vedy a techniky a množstvo iných akcií sú určené na popularizáciu vedy a techniky. Ako o vede hovoriť tak, aby bola blízka a zrozumiteľná aj “bežným” ľuďom?

Verejnosť by sa mala zoznamovať s vedou, aby si uvedomila, že vedci nie sú len stereotypné postavičky v bielych plášťoch, ale aj ľudia, ktorí pracujú v rôznych a často nevšedných odboroch. V poslednom období stúpa význam najmä sociálnych vied, čo mňa osobne teší s ohľadom na správanie sa slovenskej spoločnosti.

Taktiež dochádza k prepájaniu viacerých odvetví, čím vznikajú zaujímavé spojenia, ktoré sme si v minulosti nevedeli ani predstaviť a všetko toto nás ako ľudstvo poháňa ďalej.

Keď vedci posúvajú svoje dosiahnuté výsledky k verejnosti, približujú sa jej, čo má opäť pozitívny vplyv na ľudí, lebo začínajú viac rozmýšľať o veciach okolo seba a uvedomovať si skutočnosti, ktoré do tej doby prehliadali. Preto je určite nevyhnutné, aby sa vedci viac uvoľnili, vyšli zo svojej komfortnej zóny, otvorili sa a prichádzali s modernými technikami k ľuďom, kde by využívali bežný jazyk a zároveň ukazovali svoju ľudskú časť, nielen pracovnú.

Hodiny matematiky a chémie boli odrazovým mostíkom 

Prečo ste sa vy dali na chémiu a napokon aj na jej popularizáciu? Čo vás motivovalo?

Na strednej škole som mal vynikajúcich učiteľov, nielen v chémii a tí ma smerovali tam, kde dnes som. Určite tomu dopomohli prof. Rovňáková, ktorá ma učila biológiu, a panie profesorky Kobulská, s ktorou som po obedoch riešil chemické úlohy, a taktiež moja triedna profesorka Kredátusová, s ktorou sme mali hodiny matematiky a chémie. Boli mojim prvým odrazovým mostíkom. Pôvodne som aj uvažoval nad medicínou, ako väčšina spolužiakov, ale rozhodol som sa pre technickejšie štúdium.

Na vysokú školu som sa vybral do Bratislavy a zvolil si Fakultu chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Témou mojej bakalárskej aj diplomovej práce bolo odstraňovanie polutantov (látok znečisťujúcich prostredie) pomocou mikroorganizmov. Téma mi bola blízka, lebo najväčšie zamorenie je v oblasti východného Slovenska, odkiaľ pochádzam. Po obhájení diplomovej práce som sa rozhodol pokračovať v PhD. štúdiu, ale odišiel som na Slovenskú akadémiu vied, na Chemický ústav, aby som si rozšíril svoje obzory. Skončil som v tíme Jána Tkača, ktorý sa zaoberá využívaním sacharidov slúžiacich na diagnostiku ochorení. V poslednej dobe sa venujeme štúdiu diagnostiky rakoviny, lebo aj napriek faktu, že sme rozvinutá spoločnosť, rakovina je jednou z troch najčastejších príčin úmrtí. Stanovenie nízkych koncentrácií (bio)markerov nám napomáha v presnejšej diagnostike, skoršom začatí liečby a následnom zvýšení komfortu pacientov.

filip květoňNa viedenskom Science Slame ste hovorili o tom, ako môže cukor zachrániť životy a pomôcť objaviť choroby. Ako to teda funguje?

Cukry nemajú len dietetickú funkciu, ako sa predpokladalo v minulosti, ale majú nezastupiteľnú úlohu v množstve prirodzených procesov prebiehajúcich v organizme. Slúžia ako energetická zásobáreň, sú zodpovedné za bunkovú ochranu a interakcie medzi bunkami (komunikácia medzi bunkami), starajú sa o detekciu infekčných častíc (vírusy, mikroorganizmy) a taktiež na nich stojí značná funkčnosť imunitného systému.

Na povrchu každej bunky je určitá paleta sacharidov, vďaka týmto molekulám sme schopní pochopiť správanie sa organizmov. Pri zdravom organizme vieme povedať, aké má táto paleta zloženie. Počas prekonávania každého ochorenia, ktoré postihuje telo, dochádza k zmenám v zložení alebo štruktúrach sacharidov tvoriacich túto paletu.

Práve tieto zmeny sledujeme a študujeme a na základe ich vyhodnotenia vieme povedať, aké ochorenie môžeme očakávať. Môžeme si to predstaviť ako schôdzku, lebo tak ako ľudia si vyberajú, s kým idú randiť, podobne aj sacharidy sa viažu len k svojim špecifickým proteínom. Počas väzby sacharid-proteín dochádza k vzniku signálu, ktorý vieme merať. Ak vplyvom ochorenia vypadne z palety sacharid, ktorý viaže proteín X, ten ostane osamotený a nedôjde k vzniku signálu.

Pre rôzne typy rakovín alebo vírusových ochorení sú známe dvojice sacharid-proteín, ktorých interakcie sa sledujú, tieto molekuly označujeme termínom biomarkery. Ich sledovanie nám umožňuje zaznamenávať zdravotný stav organizmu v danom čase.

  • Cukry nemajú len dietetickú funkciu, ako sa predpokladalo v minulosti, ale majú nezastupiteľnú úlohu v množstve prirodzených procesov prebiehajúcich v organizme.
  • Slúžia ako energetická zásobáreň,
  • sú zodpovedné za bunkovú ochranu a interakcie medzi bunkami (komunikácia medzi bunkami),
  • starajú sa o detekciu infekčných častíc (vírusy, mikroorganizmy)
  • a taktiež na nich stojí značná funkčnosť imunitného systému.”

Rakovina je heterogénne ochorenie 

Je každý sacharid sladký?

Nie, nie je. Lebo nie je cukor ako cukor. K sacharidom patria aj zlúčeniny, ktoré podľa svojho názvu by človek nezaradil k sacharidov (podľa chemickej štruktúry áno). Napríklad kyselina sialová, ktorú využívame ako signálnu molekulu a len vďaka nej sme schopní rozlíšiť vírusy chrípky, ktoré napádajú ľudí a vtáky. Ďalším zaujímavým sacharidom je aj kyselina hyalurónová, ktorá sa využíva v kozmetickom priemysle na vyhladzovanie vrások.

Prispieva bežný rafinovaný, ale aj nerafinovaný cukor, ktorý konzumujeme, k vzniku rakoviny?

Ešte som sa nestretol s relevantnou prácou, ktorá by túto domnienku potvrdzovala alebo vyvracala. Odveď na túto otázku je však komplikovanejšia a to z podstaty rakoviny. Rakovina nie je len jedno ochorenie, ale súbor heterogénnych ochorení, ktoré sa prejavujú abnormálnym rastom buniek a zároveň sa šíria do okolia. Keďže je rakovina komplexné ochorenie, ktoré teoreticky môže postihnúť všetky orgány v ľudskom tele, je náročné ju diagnostikovať a následne liečiť.

Kvôli tejto heterogenite ešte stále neexistuje nejaký zázračný liek, ktorý farma firmy skrývajú. Lebo aj keď máme pacienta “A” s rakovinou prostaty a pacienta “B” s rakovinou prostaty, tak tieto dve rakoviny nemusia byť rovnaké. Mechanizmus vzniku rakoviny závisí od množstva faktorov, ktoré sa môžu navzájom ovplyvňovať alebo kombinovať – chemické (karcinogény), fyzikálne (UV žiarenie), biologické (bunkový stres, vírusy) a individuálny prístup k zdraviu (pitie alkoholu, fajčenie, údené jedlá).

K hnedému cukru by som ešte chcel podotknúť, že zo štrukturálneho a chemického zloženia je rovnaký ako biely. Biely je iba rafinovaný (prečistený) od minerálov, ktoré však v hnedom nemajú až také veľké zastúpenie, aby ho spravili zdravším ako biely.

Plánujete sa venovať výskumu cukrov vo vzťahu k vzniku rakoviny aj naďalej?

Mojím prvým malým cieľom je dokončenie prehľadového článku, za ktorým vedúci čaká dlhšiu dobu (úsmev). Ďalším krokom bude spísanie výsledkov za celé moje štúdium, aby som mohol v auguste 2020 obhajovať dizertačnú prácu a získal titul “PhD.”. K tomuto cieľu ešte potrebujem domerať pár experimentov, v ktorých budem využívať sacharidy ako diagnostické biomarkery pre rakovinové ochorenia. Po obhajobe ešte neviem, čo ma čaká, nechávam si otvorených viacero dvierok a uvidím, čo mi život prinesie.

Mnohí mladí hľadajú svoju cestu životom a to, čo by mali robiť. Ako im pomôcť objaviť svoje povolanie?

Určite by si mali nechať poradiť od starších, vypočuť si ich a zistiť nie len pozitívne informácie o budúcom štúdiu, prípadne rovno pracovnej pozícii. No konečné rozhodnutie by mali urobiť sami. Nič strašné sa nedeje, ak uprostred štúdia zistia, že ich to nebaví a objavili niečo nové, čo ich napĺňa. Stále majú pred sebou kopec času, ktorý môžu využiť na svoj sebarozvoj. Určite by sa nemali báť hľadať nové možnosti vo svojom živote a hlavne by mali robiť to, na čom im záleží najviac a nestrácať čas vecami, ktoré musia robiť iba z povinnosti.

foto: archív F. Květoňa