slideslideslideslide

Novinky

Fedor Šimkovic: Fake news sa vyhýbajú konfrontácii s vedeckou obcou

10.3.2021

Profesor RNDr. Fedor Šimkovic, CSc. je “Výnimočnou osobnosťou slovenskej vedy” podľa ESET Science Award. Venuje sa jadrovej a subjadrovej fyzike a chce sa etablovať na troch svetových neutrínových projektoch. Pre Eductech.sk hovorí aj o tom, kto ho najviac ovplyvnil pri výbere povolania, okrem mamy-učiteľky fyziky to boli aj rádioaktívne knihy. 

fedor šimkovic

Ak je niečo postavené na vode, rozsype sa to 

V súčasnosti sa veľa hovorí o tom, aby ľudia dôverovali vedcom a nie kadejakým pochybným webom, konšpiračným teóriám alebo fake news. Máme teda dôverovať (slovenskej) vede?

Určite áno. Treba jej dať väčší priestor na diskusiu, prezentáciu a osvetu spoločnosti. Vedci na požiadanie vyvrátia hocijaké nezmysly na základe znalostí, vhodnej argumentácie a využijúc širšie súvislosti, resp. s pomocou jednoduchých porovnaní. Ak je niečo postavené na vode, tak sa to v konfrontáciu s vedeckými poznatkami rozsype. Problém je, že konšpiračné teórie, fake news a všetky tieto nezmysly sa vyhýbajú konfrontácii s vedeckou obcou a na druhej strane nie sú predmetom vedeckého záujmu a vedci ich nesledujú. Žijeme teraz v neľahkom období pandémie, keď sú ľudia v dôsledku stresu, neistôt a z obáv o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych viacej náchylní uveriť aj nepodloženým informáciám. Ako pravidlo sa v takejto dobe vynárajú šarlatáni a ich produkty. Tak to bolo aj v minulosti a je tomu aj teraz. Dnes ale majú na to väčší mediálny priestor. Predpokladám, že keď zvládneme pandémiu a vrátime sa do normálu, pozornosť k vedecky nepodloženým informáciám bude minimálna. A zvládneme ju, keď sa väčšina našej populácie dá zaočkovať, keďže liek na covid-19 zatiaľ nemáme. V tom zmysle treba využiť veľký potenciál vedy.

Jasnejšie ako tisíc sĺnc. Ovplyvnila ma táto kniha, rovnako aj Atómy v rodine

Kto vás najviac ovplyvnil pri výbere povolania? Škola, rodina, priatelia? Ako ste sa stali tým, kým ste?

Určite škola a rodina. Priateľov som mal a mám veľa, ale tí to neovplyvnili. Bol som študentom na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave a predtým žiakom na ZŠ Košická, čo je v podstate tá istá budova, a obe školy boli zamerané na matematiku a fyziku. Moja mama bola profesorkou fyziky na uvedenom gymnáziu.

Doma sme mali veľa kníh o fyzike a fyzikálnych olympiádach, ktoré ma zaujali. Z populárnych kníh to bola kniha „Jasnejšie ako tisíc sĺnc“ od Roberta Jungka opisujúca situáciu vo vede pred druhou svetovou vojnou a počas nej a je venovaná atómovému programu v Los Alamos, USA. Páčila sa mi aj kniha „Atómy v rodine“ od Laury Fermiovej, manželky prominentného talianskeho fyzika Enrica Fermiho.

V mladosti som sa venoval aj korešpondenčnej škole riešenia fyzikálnych úloh a priznám sa, že riešenie úloh ma bavilo. Správny výsledok vždy potešil a nesprávny motivoval. V poslednom ročníku na gymnáziu som vyhral s dvoma spolužiakmi krajské kolo fyzikálnej olympiády, čo rozhodlo o mojom smerovaní. Fascinovali ma matematické formuly, ako aj možnosť vedieť z nich niečo zmysluplné predpovedať. Rozhodol som sa pre štúdium fyziky na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave, z ktorej neskôr ešte počas môjho štúdia vznikla Fakulta matematiky a fyziky.

Po skončení fakulty ma to ťahalo do sveta, a tak som využil možnosť ašpirantúry na Moskovskej štátnej univerzite. Zmenil som tému na problém fyziky neutrín, ktorý mal nadväznosť na experimentálne aktivity na katedre jadrovej fyziky v Bratislave. Po krátkom pohovore v Dubne, prof. Samoil Bilenky súhlasil byť mojim školiteľom. Všetky potrebné formality zastrešil akademik Bruno Pontecorvo, bývalý člen vedeckej skupiny Enrica Fermi na Univerzite v Ríme a legenda neutrínovej fyziky. Môj školiteľ bol jeho najbližším spolupracovníkom. Obhájil som dizertáciu na probléme, ktorý som sám formuloval a vyriešil. Ale tie interakcie s mojím školiteľom a s prostredím medzinárodného ústavu v Dubne boli na nezaplatenie. Za veľa vďačím aj môjmu druhému školiteľovi Mariánovi Gmitrovi. Následne začala moja dlhá a úspešná spolupráca s Ústavom teoretickej fyziky na Univerzite v Tuebingene kde som strávil na postdoc pozícii približne štyri roky a vedecky som značne vyrástol vďaka Amandovi Faesslerovi a jeho spolupracovníkom. V podstate väčšina mojich vedeckých kontaktov z oblasti teoretickej fyziky má pôvod v tomto meste, kde po prvýkrát pred 90 rokmi bola predpovedaná existencia neutrín (list Wolfganga Pauliho na konferenciu do Tuebingenu). Ako vyzretý vedec s vlastným vedeckým programom som sa vrátil na FMFI UK v Bratislave. Zásluhou Ivana Štekla z ČVÚT v Prahe som neskôr rozšíril moje zameranie aj na experimentálnu fyziku neutrín využijúc potenciál medzinárodného ústavu v Dubne, kde je neutrínová fyzika patrí medzi hlavné smery výskumu.        

Fyzika neutrín: Cieľom je spoznať ich základné vlastnosti

Venujete sa teoretickej a experimentálnej fyzike, špecializujete sa na neutrína. Sú to všetko oblasti v podstate vzdialené bežnému človeku. Dá sa takáto téma vôbec priblížiť „ľudským“ jazykom?

Áno, pravdaže sa dá. V spoločnosti rastie záujem o špičkový výskum vo svete, a to v rôznych oblastiach vedy.  Súvisí to aj s technologickým progresom okolo nás. Okrem toho ľudia už oddávna hľadia na oblohu a chcú vedieť, čo sa deje v diaľavách vesmíru, resp. ako vznikol a vyvinul sa vesmír. Z toho hľadiska je až prekvapujúce, prečo tie informácie o neutrínach neprenikli už hlbšie do spoločnosti. Zrejme to súvisí  aj so samotným vývojom vedeckých predstáv o neutrínach, keď mnohí dlho verili tomu, že táto nepolapiteľná častica nemá hmotnosť, čo dobre zapadalo do dlho nespochybniteľného štandardného modelu fyziky častíc (ŠM). To, že neutrína majú malú hmotnosť vyplynulo z pozorovania oscilácii neutrín, t.j. kvantovo-mechanického javu, ktorý nemá klasický analóg, a tým je aj výnimočný. Tieto skoro zanedbateľné hmotnosti vyvolali boom neutrínovej fyziky vo svete. O neutrínach budeme počuť stále viac a viac. Budujú sa obrovské detektory neutrín v podzemných laboratóriách, v jazerách, moriach a v ľade Antarktídy. Cieľom je spoznať fundamentálne vlastnosti neutrín, ktoré súvisia so vznikom vesmíru, temnou hmotou vesmíru, procesmi vo hviezdach, alebo zrážkach čiernych dier a neutrónových hviezd. Poznatky o neutrínach umožňujú tiež budovať teórie veľkého zjednotenia fundamentálnych interakcií, ktoré môžu vypovedať o existencii novej fyziky mimo rámca ŠM. Teda aj o procesoch, čo prebiehajú pri podstatne vyšších energiách aké dosahujú protóny na urýchľovači LHC v CERNe, Švajčiarsko. Všetko sú to fascinujúce príbehy ktorým sa nevyrovná žiadna telenovela. Možnože je chybou, že doposiaľ nie je napísaná populárna kniha o neutrínach. Určite to však príde. Toho materiálu je neúrekom. Žijeme v dynamickej dobe. V minulosti významní vedci si našli viac času na takéto aktivity. Ako som už uviedol, za neutrína boli už udelené priamo štyri nobelové ceny za fyziku. Niet pochýb, že sme na prahu ďalších významných objavov a prídu aj ďalšie.    

Fedor Šimkovic

Etablovať sa v troch svetových neutrínových experimentoch

Stali ste sa laureátom Eset Science Awards. Čo to pre vás znamená?

Je to obrovské uznanie výsledkov mojej vedeckej práce v rámci Slovenska, i keď odozva tohto ocenenia ďaleko presiahla jeho hranice. Dostal som mnoho pozdravných emailov od priateľov, kolegov i od konkurencie z celého sveta. Je pravda, že medzinárodné uznanie už som mal, a to vo forme množstva pozvaní na významné vedecké konferencie, medzinárodné letné školy a do vedeckých ústavov na po celom svete. Boli tam aj významné zahraničné ocenenia. Ocenenie Eset Science Awards je ale niečím výnimočným. Hlavne kvôli transparentnosti výberu kandidátov a medzinárodnej komisii vedenej Kipom Thorneom, laureátom Nobelovej ceny, ktorej členmi sú svetoví vedci, rezonuje v našej spoločnosti. Verím, že toto ocenenie mi pomôže vytvoriť silný vedecký tím zameraný na neutrínovú fyziku na FMFI UK v Bratislave. Moja predstava je úspešne sa etablovať v troch svetových neutrínových experimentoch, SuperNEMO, Baikal-GVD a JUNO, ako aj ich teoreticky podporiť a formovať ich vedecký program. Dúfam, že nájdem pre tento cieľ podporu na katedre a v rámci fakulty. Umožní to ešte viac zvýšiť vedecké renomé našej univerzity v Európe a vo svete.

Slovenskej vede chýba integrácia

Vyjadrili ste sa, že slovenská veda je príliš zahľadená do seba. Prečo si to myslíte. (A čo sa s tým dá robiť?)

Chýba mi väčšie prepojenie, teda integrácia, do špičkovej európskej a svetovej vedy a výskumu. Chcelo by to viacej spoločných programov, hlavne v oblasti doktorandského štúdia, väčšiu mobilitu hlavne mladých vedcov. My ich tu nemôžeme všetko naučiť, nemáme na to potrebnú expertízu. Mladých vedcov by som poslal na kratšie a dlhodobejšie stáže do významných vedeckých ústavov vo svete. Nech sa tam niečo nové a zaujímavé naučia, obohatia svoje skúsenosti z medzinárodnej scény a nájdu nové vedecké kontakty a spoluprácu do budúcna. Mladí ľudia tieto ambície majú. Ono sa to vráti.

Ďalej by som uvítal, keby sme vyberali mladých vedcov na miesta na univerzitách v rámci otvoreného medzinárodného konkurzu v konkurencii uchádzačov z celého sveta. Konkurencia vždy pomôže kvalite. Nezdá sa mi dostačujúca len referencia miestnej vedeckej komunity. Bol by som rád, keby sa uskutočnil aj vedecký audit univerzít v analógii, ako bol uskutočnený vedecký audit ústavov Slovenskej akadémie vied. Poukázal by na všetky nedostatky ako aj na možné cesty zlepšenia nášho postavenia vo svetových hodnoteniach. Potrebujeme sa otvoriť pre šikovných mladých ľudí aj z tretích krajín, keďže veľa našej šikovnej mládeže zakotví za hranicami, a to hlavne v Českej republike. To ale nie je nič zlého, veď oni nezabúdajú odkiaľ sú a v rámci svojich možností vytvárajú lobbing v prospech Slovenska a spolupráce s ním. Zlepšenie úrovne vzdelávania a vedy na slovenských vysokých školách musí patriť medzi priority našej spoločnosti, a to nielen deklarované, ale aj reálne finančne podporené. Malo by byť nespochybniteľnou samozrejmosťou včasne a v maximálnej miere na tento účel využiť nám vydelené prostriedky Európskej únie pre vedu a výskum a ďalej slovenskú vedu dofinancovať.  Pri výbere najlepších vedeckých projektov je potrebné za oprieť o kvalitné zahraničné posudky z viacerých krajín Európskej únie.

zdroj foto: UNIBA.sk

Na záver vás prosíme ?? o podporu našej organizácie dvoma percentami z vašej zaplatenej dane. Ďakujeme! Návod, ako na to, nájdete tu. ?

A tiež sa môžete pridať na odber nášho newslettra ? v ktorom príležitostne zasielame odkazy na naše zaujímavé články ?