slideslideslideslide

Novinky

CESTA K POVOLANIU: Aj prázdniny trávil v škole, lebo „labák“ mal len pre seba, vraví obdivovateľ Sherlocka Holmesa

16.4.2018

Ján Híveš, STU Bratislava, taveninová elektrochémia, zlatý arašid, cesta k povolaniu eductech, cesta k povolaniu, eductechAk chcete doma vychovať budúceho vedca, stačí, ak podporujete zvedavosť svojich detí a schopnosť objavovať v nich zostane navždy, myslí si profesor Ján Híveš zo Slovenskej technickej univerzity.

Kto bol vaším najväčším detským vzorom?
Mojím najväčším detským vzorom bol slávny detektív Sherlock Holmes. Obdivoval som jeho vedomosti, síce veľmi úzko špecializované, a tiež schopnosť neomylnej dedukcie, ktorá viedla vždy k rozriešeniu záhady i keď sa nám riešenie zdalo veľmi málo pravdepodobné. Logické spájanie drobností do celku a vyvodzovanie záverov ma vždy fascinovalo.

Je možné aj v dospelosti ešte nasledovať svoje detské vzory?
Myslím si, že áno. Minimálne by nás mali viesť k tomu, že dobrý výsledok sa dá získať len určitou námahou a že je to normálne.

Potrebuje mládež vzory, „príklady dobrej praxe“? Koho by ste dnes študentom odporučili?
Príklady dobrej praxe sú mimoriadne dôležité. Mediálne tlaky na mládež sú veľmi silné zo všetkých strán (veď sú to budúci zákazníci), podsúvajú sa im za vzor úspešnosti „celebrity“, ktorých ľudská úroveň je často veľmi úbohá. Skutočné hodnoty sú zamieňané za peniaze a „úspech“, je to vlastne odveký zápas či byť alebo mať… Študentom by som odporučil vzory, ktoré sú v svojom živote konzistentné, správajú sa rovnako doma i v spoločnosti a prešli skúškou moci a peňazí bez zmeny charakteru.

Skutočné hodnoty sú zamieňané za peniaze a „úspech“, je to vlastne odveký zápas či byť alebo mať…

Ako ste vy našli svoje povolanie? Čo vám pomohlo?
Pochádzam z rodiny, kde sme ako deti mali vždy podporu svojich rodičov v našich mimoškolských aktivitách. Dostal som ako decko šancu tráviť prázdninový čas v škole, asi to znie čudne byť cez prázdniny v škole, ale je príjemné byť v škole dobrovoľne a mať celý labák pre seba, kde si sám môžete skúšať rôzne pokusy z fyziky či chémie. To mi umožnila moja najstaršia sestra, ktorá bola v tom čase učiteľkou chémie a fyziky na jednom gymnáziu. Táto sloboda bádania a skúšania bola fascinujúca a viedla ma k tomu, že som si spravil malý labák aj doma čo môj mladší brat občas chápal ako svoje ohrozenie, pretože sme spoločne zdieľali jednu izbu. Moje rozhodnutie študovať na chemicko-technologickej a potravinárskej fakulte bolo len prirodzeným pokračovaním toho čo som už robil počas štúdia na gymnáziu.

Existuje rozdiel medzi povolaním a zamestnaním? Vy ste zamestnaný alebo „povolaný“? 
To teda je významný rozdiel. Je dobré, ak učiteľstvo je povolaním a nielen zamestnaním. Verím tomu, že každý z nás počas štúdií zažil učiteľa „zamestnaného“ a „povolaného“. Ak vám zostáva stále nadšenie pre to čo robíte a chuť robiť veci aj naviac – je to istá výhra pre študentov. Na univerzite sme donedávna len vzdelávali, v súčasnosti musíme aj vychovávať. Je dobré ak študenti vidia, že učiteľ je aj človek a majú šancu spolu tráviť trochu času aj mimo školy trebárs na športových aktivitách.

Je nejaké zamestnanie, ktoré by ste nechceli či nemohli robiť?
Neviem, nikdy som sa nad týmto nezamýšľal. Odmala som bol vedený k tomu, že každá práca, ktorá sa robí naplno a zodpovedne, je dôležitá, a je jedno, či sa robí hlavou alebo svalmi.

Myslím si, že je možné v rodine vychovávať budúcich vedcov, stačí len, ak podporujete zvedavosť svojich detí a schopnosť čudovať sa a objavovať im zostane navždy. Ako ich neodstrašiť? Netreba hovoriť doma o práci.

Aký je to pocit byť nositeľom ocenenia Zlatý arašid?
A toto odkiaľ viete? Áno je pravda, že mi môj syn venoval diplom s ocenením Zlatý arašid (bol to skutočný arašid nastriekaný zlatou farbou) za „výskum vodných tokov na povrchu slnka“ Už vtedy vedel odhadnúť zmysel mojej výskumnej práce a hlavne zmysel pre humor.

Je možné v rodine vychovávať budúcich vedcov? Ako deti neodstrašiť?
Myslím si, že je možné v rodine vychovávať budúcich vedcov, stačí len, ak podporujete zvedavosť svojich detí a schopnosť čudovať sa a objavovať im zostane navždy. Ako ich neodstrašiť? Netreba hovoriť doma o práci. Radšej ich volám na rôzne propagačné aktivity (Noc výskumníkov), kde si skúsia rôzne experimenty, ktoré potom chcú vyskúšať aj doma. Je úžasné, ak veda je hrou a dobrodružstvom…Ján Híveš, STU Bratislava, taveninová elektrochémia, zlatý arašid, cesta k povolaniu eductech, cesta k povolaniu, eductechVašou špecializáciou je taveninová elektrochémia. Čo to je?
Taveninová elektrochémia znamená využitie účinkov elektrického prúdu na systémy, ktoré sú kvapalné za vysokých teplôt, t.j. viac ako 300 °C. Príkladom môže byť výroba hliníka, ktorá sa realizuje elektrolýzou taveniny kryolitu (hexafluorohlinitan trisodný), v ktorom je rozpustený oxid hlinitý. Teplota elektrolýzy je okolo 950 °C. Pôsobením jednosmerného elektrického prúdu na katóde vyrábame hliník v kvapalnom stave a na uhlíkovej anóde nám vzniká plynný oxid uhličitý. Špičkovú technológiu výroby hliníka máme u nás v Žiari nad Hronom.

Môže byť práca v laboratóriu dobrodružná?
Práca v laboratóriu je dobrodružná, zvlášť keď veľmi radi experimentujete. Nie vždy sú pokusy úspešné, ale aj tie vedú k pochopeniu riešeného problému. V labáku sa človek stále učí, je to nekonečný proces. Čím hlbšie idem do podstaty, problému tým viac si uvedomujem, že viem, že nič neviem…

Čím hlbšie idem do podstaty, problému tým viac si uvedomujem, že viem, že nič neviem…

Existuje aj niečo ako (vedecký) úspech? Čo považujete za svoje pracovné – i osobné – úspechy?
Určite áno, vedecký úspech existuje v mysli každého vedátora, len pre každého je to niečo iné. Mne stačí keď som schopný nájsť odpoveď na otázku prečo? a nemusí to byť rovno výsledok na Nobelovu cenu …. Za svoj pracovný úspech považujem vytvorenie tímu ľudí, s ktorými môžem zdieľať dobrodružstvo z bádania, zo športu, zo spoločne stráveného času, z rozhovorov. Tešíma, keď naši absolventi sa radi s nami opäť stretávajú nielen kvôli odborným problémom ale aj osobným rozhovorom.  Z osobných úspechov si najviac cením moju rodinu, manželku a deti, ktorí sú pre mňa zdrojom nespočetného množstva radostí, ale aj starostí….

Eductech sa – zo svojich skromných možností – snaží podporovať technické vzdelávanie na Slovensku už od základnej školy. Napriek tomu, že sa hovorí veľa o význame (napríklad) techniky aj pre budúcnosť, na školách išiel tento predmet do úzadia. Je dôležité podporovať nielen humanitné, ale aj prírodovedné či technické vedy? Ako vyvážiť „školský rozvrh“?
Táto otázka nás ťaží už od vtedy ako sa začalo so školskými deformami. Áno, nazval som predošlé školské reformy deformami, pretože výsledkom je stále klesajúca úspešnosť našich študentov napr. v testoch PISA. Nie sú zaujímavé absolútne hodnoty, ale trendy a tie sú jednoznačne negatívne. Mrzí ma, že sa hovorí len o matematike, pretože to nie je len o matematike, je to o  prístupe k riešeniu problémov v ktorejkoľvek oblasti skúmania. Matematika tomu môže len napomôcť, rozvíja logické myslenie, ktoré je základom schopnosti riešiť problémy nie podľa zaužívaných/naučených schém, ale tvorivým spôsobom. Preto treba vrátiť laboratóriá späť do základných a stredných škôl. Prírodovedné predmety sú zážitkové predmety, preto musia byť sprevádzané praktickou možnosťou skúšania naživo.

foto: vedanadosah.sk