CESTA K POVOLANIU: O atraktívnosti aplikovanej geofyziky niet pochýb

Miroslav Bielik sa venuje aplikovanej geofyzike. Povedzme si na rovinu, že je to pre nás pomerne neznáma vedná disciplína, pritom sa využíva na vyhľadávanie zlata, ochranu jadrových elektrární či pri hľadaní archeologických nálezísk. 

Čo je to aplikovaná geofyzika? 

Venuje sa problematike integrovanej geofyzikálnej interpretácii stavby a dynamike litosféry karpatskopanónskej oblasti. Čo to znamená pre laikov?

Aplikovaná geofyzika meria a pracuje s rôznymi fyzikálnymi poliami (napr., seizmickým, gravitačným, magnetickým, elektrickým). Žiaľ, interpretácia anomálnych geologických štruktúr v litosfére na základe nameraných geofyzikálnych polí je mnohoznačná – nejednoznačná. To isté fyzikálne pole môže odrážať anomálne telesá, ktoré majú nielen rôznu geometriu, rôzne hĺbkové uloženie ale aj rôzne fyzikálne vlastnosti. Jednou z možností, ako túto mnohoznačnosť riešenia geologickej stavby litosféry znížiť (upresniť) je aplikovať interpretáciu viacerých geofyzikálnych poli súčasne. Jednoducho povedané: naraz integrovať viacero geofyzikálnych polí.

Je aplikovaná geofyzika atraktívna vedecká oblasť?

O atraktívnosti aplikovanej geofyziky niet pochýb. Jej výsledky nachádzajú uplatnenie v mnohých oblastiach. Okrem jej hlavného poslania skúmať stavbu, zloženie a tektoniku litosféry, má aplikovaná geofyzika uplatnenie v ložiskovej geológii (napr. vyhľadávanie surovinových ložísk – zlata, striebra, nafty, plynu a pod.), inžinierskej geológii (napr. mapovanie nebezpečných zosuvov pôdy), hydrogeológii (ochrana podzemných a povrchových vôd, hrádzí, priehrad), stavebníctve (napr. ochrana veľkých stavieb – jadrových elektrární), energetike (aplikácia a využívanie geotermálnej energie, vyhľadávanie oblastí pre geotermálne vrty). V posledných rokoch aplikovaná geofyzika sa čoraz častejšie využíva pri vyhľadávaní archeologických objektov, ochrane národného dedičstva a pod.

Cesta k povolaniu Miroslava Bielika

Ako ste Vy našli svoje povolanie? Čo Vám ho pomohlo objaviť?

Svoje povolanie som nenašiel priamo. Študovať som začal na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, učiteľský smer matematika-fyzika. Šťastnou náhodou bolo, že ma ešte v prvom roku štúdia na fakulte oslovil zakladateľ aplikovanej geofyziky, ktorá v tom čase predstavovala úplne nový, hraničný študijný program na Slovensku. Súhlasil som s prestupom a od vtedy som sa venoval jej štúdiu tak, aby som mohol pokračovať v jej vedeckom výskume.    

Keď ste chodili na základnú alebo strednú školu, bolo to preto, že ste chceli, alebo preto, lebo ste museli?

 Na základnú a strednú školu som chodil v Martine, kde som aj maturoval. Bolo to preto, že som chcel. Veľmi ma bavilo učiť sa veci, ktoré som dovtedy nepoznal. Keďže otca som stratil v troch rokoch svojho života, matka ma v štúdiách veľmi podporovala ale nikdy do ničoho nenútila.

 Ako to bolo potom na vysokej škole?

 V súlade s vyššie uvedeným som sa v štúdiu aplikovanej geofyziky našiel. Kontakt s učiteľmi bol podstatne tesnejší. Chodili sme nielen do školy ale aj do terénu, kde sme sa učili praktickej aplikácií geofyziky. Po skončení vysokej školy som bol ihneď prijatý na ašpirantské štúdium (dnes doktorandské štúdium).

Ako si vybrať vysokú školu

Čo by ste poradili mladým pri výbere vysokej školy? Aké štúdium si zvoliť? Ostať doma či ísť do zahraničia? Ako objaviť svoje povolanie?

Osobne môžem povedať, že tento krok je pre mladých nesmierne ťažký. Ak niektorý z nich má už počas strednej školy jasnú predstavu, je to pri výbere vysokej školy o to ľahšie.

Moja skúsenosť však hovorí jasne. Ak mladý človek po niečom túži, tak je takmer na sto percent isté, že ak pôjde cielene za svojim cieľom, tak tento cieľ nakoniec dosiahne. A to aj za cenu, že cesta k tomuto cieľu nebola priamočiara, ale veľmi kľukatá. Poznám mnoho ľudí zo svojho okolia, ktorí napr. pre mnohé osobné, politické, finančné a iné problémy nemohli ísť priamo za svojim cieľom, ale keďže že sa nikdy nevzdali, nakoniec tento cieľ dosiahli!  

Ak mladý človek po niečom túži, tak je takmer na sto percent isté, že ak pôjde cielene za svojim cieľom, tak tento cieľ nakoniec dosiahne

Štúdium si treba zvoliť nielen podľa toho, čo mladých baví, ale aj podľa toho, akú majú predstavu o napĺňaní vyštudovanej profesie po skončení vysokej školy. Aby si vybrali štúdium podľa toho, čo chcú robiť celý život.  

Odporúčam mladým, aby po skončení školy, či už svojho magisterského alebo doktorandského štúdia išli do zahraničia rozšíriť si svoje vedomosti a poznatky. Nabrať skúsenosti, vybudovať si medzinárodné kontakty a vrátiť sa domov. Po vybudovaní kontaktov v zahraničí – v dnešnom svete už nie je problém ich využívať po celý život priamo zo Slovenska. A v prípade, že ostanú v zahraničí, nech nikdy nezabúdajú na to, kde vyštudovali. Nech sa z cudziny vždy snažia mať aj pracovný kontakt, spoluprácu so Slovenskom.

Ako objaviť svoje povolanie? Snažiť sa mať široký záber vedomosti a tie, ktoré ma najviac oslovia a budem mať snahu ich zveľaďovať po celý život – cieľavedome za nimi ísť!

Kto je pre Vás vzorom?

V prvom rade moji rodičia, moja matka. Ľudia, ktorí pri svojej skromnosti majú vôľu, chuť na sebe pracovať po celý život. Ľudia, ktorí vedia skromne rozdávať svoje vedomosti ľuďom v ich okolí a takto im pomáhať. A takýchto ľudí je na svete veľmi mnoho.

Zaslúžil by si nielen Ľudovít, ale aj Dionýz Štúr umiestnenie v rebríčku Najväčší Slovák? (úsmev)

 Určite áno!

foto: ResearchGate