Silvia Manduľáková: Veľa žien inklinuje k technike, len nemá dostatočnú podporu
Nezisková organizácia Eductech sa už viac ako jedenásť rokov usiluje pozdvihnúť vyučovanie predmetu technika na základných školách.
Našou snahou je nielen prekonať predsudky o „nudnom“ predmete, ale aj všeobecné podceňovanie zo strany spoločnosti. Navyše, pomocou rôznych projektov pomáhame uchovať tradície a remeslá a žiakom tak umožňujeme, aby si takpovediac „ohmatali“ vedu a techniku vlastnými rukami. Okrem mnohých projektov škôl neváhame podporovať aj Technickú olympiádu, ktorá svojím obsahom motivuje žiakov k tvorivej činnosti.
Toto všetko ste už možno o nás vedeli. Tušíte však, kto stojí za týmto úžasným príbehom? Eductech pred jedenástimi rokmi založila bývalá učiteľka, dnes manažérka a odborníčka na technické vzdelávanie PaedDr. Silvia Manduľáková, PhD., ktorá je aktuálne nominovaná na Slovenku roka 2023 v kategórii podpora mladých talentov.
Reforma 2008: Úplná likvidácia technického vzdelávania
Ako vznikol Eductech?
Keď som pôsobila ako učiteľka na základnej škole na druhom stupni v technických predmetoch, bola som svedkom toho, ako reforma v roku 2008 úplne zlikvidovala technické vzdelávanie. Riaditeľ školy v tom čase začal rušiť dielne. Na konci školského roka ma zavolali a oznámili mi, že v novom školskom roku bude vyučovanie prebiehať už v inej forme. Pálili sa výrobky, likvidoval nábytok a celá dielňa. V podstate to, čo sme so žiakmi stavali, maľovali, opravovali,… Podarilo sa mi zachrániť pár žiackych prác, materiálov a odborných publikácií. Z týchto tried sa vytvorili triedy pre osemročné gymnázium. Vedeniu školy to nemám za zlé, mnohí len reagovali na aktuálnu situáciu na Slovensku. Školy sú často nútené do rozhodnutí, ktoré sa spájajú s ekonomickou situáciou a doslova bojujú o prežitie. Mnohé po roku 2008 svoje dielenské priestory a odborné učebne dali do prenájmu súkromným spoločnostiam. Nedokázali ich totiž po technickej a energetickej stránke finančne spravovať.
Čo sa dialo ďalej?
Tým, že som stále mala plný úväzok u žiakov ôsmeho a deviateho ročníka s rozšíreným vyučovaním technickej výchovy, čo boli až tri hodiny týždenne, bol to pre mňa zrazu šok. Praktickú výučbu som musela realizovať v triedach. Presne táto situácia ma natoľko zasiahla, že o niekoľko rokov neskôr som založila neziskovú organizáciu, ktorá pomáha do dnešného dňa učiteľom zlepšovať hlavne materiálne podmienky školy.
Som presvedčená, že rozvíjať manuálne zručnosti je pre deti základ.
Po materskej dovolenke som zvažovala, či sa vrátim do školstva a čo bude ďalej. Netrvalo dlho a znova prišla ďalšia reforma L. Inovácia obsahovej reformy v roku 2015 zvýšila časovú dotáciu predmetu z 0,5 hodiny týždenne na 1 hodinu týždenne. Avšak obdobie medzi rokmi 2008-2015 negatívne zasiahlo technické vzdelávanie na základných školách. Môžeme to nazvať likvidáciou predmetu technika. Mnohí učitelia totiž už nemali priestory na výučbu, dielne a učebne.
Prečo?
Niektoré školy si dielne zachovali. Tí sa vrátili do pôvodných priestorov, prípadne ich renovovali. Viac ako 70% škôl, ktoré som navštívila, nemalo materiálno-didaktické vybavenie, chýbal im aj spotrebný materiál. Ďalším problémom obsahu predmetu technika v súčasnosti je, že časť vzdelávacieho štandardu tvorí aj okruh tém o ekonomike v domácnosti. Témy ako ekonomika domácností, výživa či zdravie patria do iných predmetov. Netvrdím však, že nie sú v dnešnej dobe potrebné. Je veľa sporných tém, ktoré nepatria k technickému vzdelávaniu a preto nezostáva priestor na praktickú výučbu.
Takže vaša osobná skúsenosť s vyučovaním techniky Vás priviedla k založeniu vlastného projektu?
Áno. Najmä však to, že som v roku 2008 bola svedkom výraznej redukcie počtu povinných vyučovacích hodín pre techniku a likvidácie dielní. Vedela som, že ak sa raz vrátim do školstva, za týchto podmienok to nemôže fungovať. Každý učiteľ si zastáva svoj predmet, ale každý predmet má aj svoje miesto. Veľký význam majú medzipredmetové vzťahy fyzika-technika, matematika-technika a iné. Preto nezisková organizácia podporuje aj projekty zamerané na prierezové témy a vzdelávacie oblasti príbuzných predmetov.
Forma praktického vyučovania v dielni je pre žiakov veľmi atraktívna. Fixovať nadobudnuté vedomosti, zručnosti a aplikovať ich do praxe. Niektorí učitelia nebudú so mnou súhlasiť, ale pri výučbe predmetu technika nemá prevládať teoretická výučba. Teórie je dostatok v iných predmetoch a deti potrebujú manuálne zručnosti.
Ak Vás naša misia zaujala, prosíme Vás o 2% z Vašej dane. Ďakujeme za Vašu podporu!
Silvia Manduľáková: Talent sa najľahšie odkrýva do dvanásteho roku dieťaťa
Vidíte aj na samotných žiakoch, že ich technika mení a posúva dopredu?
Rodiny teraz žijú inak. Kedysi sa syn učil od otca, deda v dielni, doma, na záhrade a na dvore. Dnes sa životný štýl u väčšiny ľudí výrazne zmenil. Doba postupuje. Dnes si kúpite všetko, doma nepotrebujete nič vyrábať ani opravovať. O toto sú dnes deti ochudobnené, o prítomný okamih s rodinou pri fyzickej remeselnej práci. Manuálne zručnosti by sa mali budovať najmä do dvanásteho veku dieťaťa. V 15-16-tom roku je veľmi náročné mladého človeka zaujať a nadchnúť pre nové veci. Pred 12-tym rokom života dieťaťa, kedy je ešte hravé a má veľkú zvedavosť, dokážu mnohé činnosti odkryť talent. Je to dôležité pre profesionálnu orientáciu žiakov. Neskôr im mnohé nadobudnuté zručnosti pomôžu pri výbere budúceho povolania.
Keď hovoríme o manuálnych zručnostiach, predsa len prvá asociácia je – pri všetkej úcte k tejto práci – „robotník“. Dá sa vôbec uplatniť s manuálnymi zručnosťami?
Nestačí byť len užívateľom techniky, potrebujeme každému dieťaťu umožniť, aby bolo technicky gramotným. Napríklad, pri štúdiu interiérového dizajnu potrebujete poznať základné materiály akým je drevo, kov, kameň a ich vlastnosti. Je veľmi dôležité, aby deti vedeli rozlíšiť dreviny, vedeli, pri akej teplote sa vyrába sklo, z akých surovín sa vyrábajú kovy a ich známe zliatiny. Deti na Slovensku nevedia rozlíšiť plasty od ostatných materiálov, ktoré sa používajú v obalovej technike. Slovensko patrí k najhorším krajinám EÚ, ktoré (ne)triedia odpad. Až polovica z toho, čo vyhadzujeme, by sa dala zužitkovať. Všetko so všetkým súvisí. Praktické poznatky o technológii spracovania materiálov sú veľmi dôležité pre všeobecné vzdelanie človeka. Predmet technika vie obsiahnuť aj tieto dôležité témy.
Ako sa to naučiť?
Hlavne v škole a to praktickou výučbou, formou exkurzií a vyučovaním v odborných učebniach. Prierezovými témami jednotlivých predmetov fyziky, chémie, matematiky, informatiky, techniky. Stále mám na mysli praktické vedenie. Učiť o vlastnostiach materiálov prakticky – vidieť, chytiť do vlastných rúk. Žiaci potrebujú zažiť vlastnosti týchto materiálov, čo sa robí s drevom, keď sa spaľuje, keď sa reže, keď ho namočíte do vody tak, aby vedeli aj prakticky poznať fyzikálne (farbu, lesk, textúru,…) a mechanické vlastnosti (pevnosť, pružnosť,…) daného materiálu. Podstatou je učiť názorne, prakticky, aktivizačne. Využiť v každej fáze vyučovacieho procesu najmä názorno-demonštratívne a praktické metódy.
Nominovaná na Slovenku roka 2023: Učiteľ si na praktickú výučbu musí zabezpečiť materiál sám
Eductech sa snaží aj o priamu podporu učiteľov. Ako?
Pracovné podmienky považujú mnohí učitelia za podstatnejšie, ako nevyhovujúce platové podmienky v školstve. Podporujeme spomínanú praktickú výučbu na školách tak, aby učiteľ nemal starosti s materiálnym vybavením.
Na Slovensku sa realizoval projekt pod názvom „Dielne“, vďaka ktorému si mnohé školy pomohli. Samozrejme, opäť chýbal materiál na spracovanie. V minulosti fungovalo zásobovanie škôl materiálom, dnes si ho musia skôr doniesť deti.
Učiteľ, pokiaľ sa dostane k samotnej výučbe, potrebuje reagovať na aktuálne zmeny. Obsah preniesť do praktickej výučby, prácne zháňať materiál, ktorý nie je dostupný. Čo sa týka financií, ak nemá podporu od vedenia, potrebuje podporu rodičov a žiakov. Aj keď má konečne materiál aj priestor, koľko času zostáva na samotnú praktickú činnosť?
Eductech, n.o., komunikuje priamo s učiteľom. On je ten, ktorý pozná nedostatky na konkrétnej škole. Samozrejme, ak podporíte 30 škôl, vidíte tam súvislosti a zhodné témy, ktoré trápia pedagógov.
Hlavné ťažisko predmetu je vyučovať prakticky. Učitelia stále narážajú na jeden problém: vybavenosť, materiálno-didaktické pomôcky, deti po 13. roku nemajú veľký záujem o techniku, 9. ročníky sú už sústredené na Monitor 9 a na prijímacie skúšky. V končiacich ročníkoch na ZŠ sa už profesijná orientácia mladého človeka nedá výrazne ovplyvniť.
Technika nevychováva len obyčajných ,,robotníkov“
Veľa sa tu rozprávame o školách. Treba pripomenúť, že na ich podporu vynaložil Eductech nemálo prostriedkov.
Snažíme sa, aby sme zachovali jadro, podstatu technického vzdelávania, ktorá sa nemení dobou, či je moderná, či je žiadaná viac práca s počítačom, ale ten úplný základ. Teda aj projekty, ktoré sa vyhodnocujú a ktoré financujeme, sú väčšinou materiálne a metodicky nastavené tak, aby pri akejkoľvek zmene obsahu predmetu vedeli školy využiť materiálne pomôcky aj v iných predmetoch. Konkrétne myslím elektrotechnické stavebnice, ktoré vedia využiť aj na fyzike. Ďalej 3D tlačiarne využívané na informatike a technike.
Väčšinou sú to projekty medzipredmetovo prepojené. Učiteľ si definuje potrebu. Často ide o kombináciu predmetov technika-informatika, ale veľmi častá je aj kombinácia technika-fyzika či technika-matematika. Venujeme sa regionálnemu školstvu, presnejšie – nižšiemu sekundárnemu vzdelávaniu, čiže 2.stupeň ZŠ, úroveň ISCED 2.
Prečo?
Hlavným cieľom je nasmerovať deti na stredné odborné školy s technickým zameraním. Vytvoriť podmienky na ZŠ, najmä pre 5.-6.-7. ročník v časovom predstihu, už pred samotným výberom strednej školy a budúcej profesijnej orientácie. Efektívnosť výučby techniky na školách a vyhovujúce materiálno-didaktické vybavenie vie deti priviesť k záľube až do vyšších tried 8. a 9. ročníka. Pôsobila som v školstve desať rokov. Mnohí moji absolventi, s ktorými som zostala v kontakte, majú svoje výrobné prevádzky, spoločnosti, dielne, autoservisy. Vyberali si svoje profesie, ktoré sú dnes s kvalitatívnej stránky veľmi žiadané. V dnešnej dobe je čím ďalej náročnejšie nájsť zručného a dobrého technika či majstra. Takto vieme podporiť aj náš slovenský domáci trh. Títo ľudia potom nemusia odchádzať do zahraničia robiť montážnikov, ale ostávajú so svojmi rodinami na Slovensku. Mnohí ďalej študujú na Technickej univerzite v Košiciach. Podstatou je, že predmet technika nevychováva len ,,robotníka“, čoho sa rodičia často obávajú.
Eductech podporuje mladé talenty viac ako 11 rokov
Podarilo sa Vám získať od základných škôl aj spätnú väzbu, ako vnímajú činnosť neziskovej organizácie Eductech?
Záujem z ich strany je veľký. Osobne mi je skutočne ľúto, že máme obmedzené finančné prostriedky a nevieme podporiť každú školu, každú žiadosť a projekt. V mnohých realizovaných výzvach suplujeme úlohu štátu. Posledné roky sústreďujeme pozornosť aj na pedagogické fakulty, konkrétne katedry techniky, ktoré zabezpečujú vzdelávanie budúcich učiteľov. Musím konštatovať, že mnohé pracoviská štát doslova ignoruje. Vybavenosť je často horšia ako na základných školách. Myslím, že aj tam cítiť dôsledok reformných zmien, kde zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, bol zámer predmet techniku úplne vyradiť zo Štátneho vzdelávacieho programu.
Aké sú plány do budúcna?
Minimálne pomôcť učiteľom a spolu s nimi ovplyvniť obsahové zameranie predmetu, no hlavne na Slovensku stabilizovať technické vzdelávanie, jeho pozíciu a spoločenské vnímanie. Mojím snom je odpolitizovanie školstva. Každá zmena v školstve ovplyvňuje celé generácie. Za neodborné riadenie neberie nikto zodpovednosť a „Čierny Peter“ ostáva v rukách učiteľov. Mnohí učitelia sú z reforiem unavení. Tvrdia, že nepotrebujú „nejaké riadenie z hora“, ale viac voľnosti. A čo je dôležité do budúcna? Reformovať obsah, ale až po dôkladnej analýze a zhodnotení dopadu zmien z roku 2008 a taktiež inovovaný Štátny vzdelávací program po roku 2015. Najprv k obsahu vytvoriť podmienky, následne meniť ŠVP.
Učiteľ predmetu technika za posledných tridsať rokov prešiel zmenou nielen v rámci predmetu, ale aj v obsahu a v priestore. Kto je v konečnom dôsledku hlavným nositeľom premeny školy a aktérom vzdelávacej reformy? Učiteľ, ktorý musí veľmi rýchlo reagovať aj na zmeny v spoločenskom dianí. Mali sme možnosť to vidieť teraz počas dištančného vzdelávania. Neľahká úloha učiteľa, navyše pod obrovským časovým tlakom.
V priestorovom vnímaní bodujú dievčatá
Čím si Vás, ako ženu, získal predmet technika?
Myslím si, že mnoho žien inklinuje k technike, len pre to nemá dostatočnú podporu. Keď som so žiakmi robila testy, ktoré odhaľovali talent pre priestorové vnímanie, ktoré je dôležité v matematike či technike, najúspešnejšie boli dievčatá. Myslím, že súčasná doba už poskytuje možnosti. Predsa len, očakávané profesie sa rozdeľujú na mužské a ženské. Výber stredoškolského vzdelania nie je dnes na základe osobnostných testov a talentu, ale väčšinou podľa dostupnosti školy v regióne, vplyvu rodičov a kamarátov.
Vy osobne máte doktorát v študijnom programe Didaktika odborných technických predmetov, v odbore odborová didaktika. Plánujete sa aj naďalej profesijne venovať technickému vzdelávaniu?
Ako som už spomenula, za najdôležitejší považujem názor kvalifikovaných učiteľov a odborníkov z univerzít. Oblasť, ktorej sa chcem naďalej venovať, je obsah samotného technického vzdelávania na ZŠ. Presadzovať systémové zmeny v spolupráci s VŠ. V súčasnosti spolupracujeme s Katedrou techniky a informačných technológií v Nitre, ktorá je mojou Alma mater. V Nitre je to prof. PaedDr. Alena Hašková, CSc. a doc. PaedDr. Gabriel Bánesz, PhD. Výborná spolupráca je aj s prof. PaedDr. Milanom Ďurišom, CSc., vo forme odborných konferencií v Banskej Bystrici, kde sú účastníkmi hlavne učitelia techniky. Výrazné pôsobenie predovšetkým v Prešovskom kraji a priamu komunikáciu so školami svedomito a s veľkým zanietením zastrešuje prof. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc. V súčasnej dobe úspešne ukončil projekt CEPT II – Centrum edukácie a popularizácie techniky. Je to veľká pomoc pre učiteľov a ZŠ v celom kraji. Je už zvykom, že mnohí, aj tí, ktorých sme nespomenuli, pracujú účinne a dlhodobo s veľkým úsilím, aby udržali technické vzdelávanie na prijateľnej úrovni.
Za neziskovú organizáciu, ktorá doslova „rýchlo pláta diery“ v systéme, môžem zo skúsenosti vyjadriť, že zo strany Ministerstva školstva SR im nie je venovaná náležitá pozornosť. Je potrebné, aby zodpovednosť za tento stav prevzal nie učiteľ, na ktorého je hodené všetko, ale zriaďovateľ a ministerstvo. Školstvo podľa reálnych faktov, v čom sa zhodujú aj experti na vzdelávanie, bolo a je nástrojom politického zápasu. Nejasná idea a nejasný cieľ. Reformné pokusy pri dynamickej výmene ministrov vlád nemohli zabezpečiť systémovosť zmien, iba prehĺbili neistotu pedagógov. Súčasný učiteľ v preddôchodkovom veku počas svojej kariéry zažil od roku 1989 do roku 2021 presne 22 ministrov školstva. Nechávam teda otvorenú otázku: Na koho konkrétne padá zodpovednosť za aktuálny stav?
Pôvodne vyšlo 26.4.2021, aktualizované 21. februára 2023.
Na záver vás prosíme o podporu našej organizácie 2% z vašej zaplatenej dane. Ďakujeme!
A tiež sa môžete pridať na odber nášho newslettra,
ktorým príležitostne zasielame odkazy na naše zaujímavé články.
ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC (PaedDr. Silvia Manduľáková, PhD.)
DVORJAKOVÁ, S. 2014. Aktuálna pozícia technického vzdelávania v SR. Vzájomná informovanosť – cesta k efektívnemu rozvoju vedecko-pedagogickej činnosti. Nitra: PF UKF, 2014, s. 26-31. ISBN 978-80-558-0722-5.
DVORJAKOVÁ, S. – HAŠKOVÁ, A. 2014. Nástroje podpory technickej výchovy. EduTech Portal a EUCTECH. In: Technika a vzdelávanie, roč. II., 2014, č.2, s.25-26. ISSN 1339-9742.
MANDUĽÁKOVÁ, S. 2015. Panelová diskusia. Vzájomná informovanosť – cesta k efektívnemu rozvoju vedecko-pedagogickej činnosti. Nitra: PF UKF, 2016, s. 31 – 37. ISBN 978-80-558-0913-7.
HAŠKOVÁ, A. – DVORJAKOVÁ, S. 2015. Experiences from Field Research on Technology Education at ISCED Level 2. In: Perspective in Education Process at Universities with Technical Orientation in Visegrad Contries. Nitra: SPU, 2015, s. 34 – 39. ISBN 978-1-4799-9806-1.
HAŠKOVÁ, A. – DVORJAKOVÁ, S. 2016. Analysis of Technology Education Development at School in Slovakia. In: The European Proceedings Social – Behavioural Sciences EpSBS, Nicosia: Future Academy, Vol. 8, online, 2016, p.236-245. ISSN 2357-1330.
MANDUĽÁKOVÁ, S. 2016. Regionálne rozdiely vo vyučovaní predmetu Technika. Vzájomná informovanosť – cesta k efektívnemu rozvoju vedecko-pedagogickej činnosti. Nitra: PF UKF, 2016, s. 32 – 39. ISBN 978-80-558-1094-2.
MANDUĽÁKOVÁ, S. 2016. Uplatnenie projektového vyučovania v technickom vzdelávaní na ZŠ. In: Technika a vzdelávanie, roč. V., 2016, č.2, s.19-22. ISSN 1339- 9888, 1339-9742.
HAŠKOVÁ, A. – MANDUĽÁKOVÁ, S. 2016. Problematic Aspects of Technology Education in Slovakia. Ethical Aspect of Development and Application of New Technologies in the Context of Globalization Processes P. 21-22, Žilina: University of Žilina. ISBN 978-80-554-1247-4.
HAŠKOVÁ, A. – MANDUĽÁKOVÁ, S. – VAN MERODE, D. 2017. Problematic Aspects of Technology Education in Slovakia. Communications: Scientific Letters of the University of Žilina, Vol. 19, No. 1/2017, s. 75 – 80. ISSN 1335-4205.
MANDUĽÁKOVÁ, S. – HAŠKOVÁ, A. 2017. Curriculum content in the school subject technology from the teachers point of view. In: Journal of Technology and Information Education, roč. 9, č.2/2017, s. 5-16. ISSN: 1803-537X.