slideslideslideslide

Novinky

CESTA K POVOLANIU: Nesmieme pokoriť vedu, tvrdí nukleárny astrofyzik

18.4.2016

Pre fyziku sa rozhodol skôr, ako ju mali v škole ako predmet. Okrem nej sa zaľúbil aj do kozmického výskumu a tieto dve lásky spojil: dnes sa zaoberá aplikáciami jadrovej fyziky v kozmickom a astrofyzikálnom výskume. Pracoval vo svojom odbore na najlepších zahraničných pracoviskách, dnes je dekanom známeho matfyzu. Jozef Masarik

Vo svojom živote ste dosiahli mnohoraké úspechy, ocenenia, ste na pozícii dekana, v akademickej práci ste dosiahli najvyššiu métu a stali ste sa profesorom. Padalo Vám to do vienka akosi samo?

Žiadne takéto veci nepadnú do vienka akosi samé. Za všetkým je skrytá tvrdá práca. Tú prácu človek tak nevníma, keď ho baví a keď je aj jeho koníčkom. Mne moji rodičia nediktovali, čo mám ísť študovať a išiel som z presvedčenia, že toto si viem predstaviť robiť celý život. Bol som pritom ovplyvnený vynikajúcimi učiteľmi fyziky a matematiky na základnej a strednej škole, ktorí ma utvrdili v správnosti mojej voľby. Nuž a na vysokej škole, na katedre jadrovej fyziky, tam ten prístup k nám študentom bol veľmi ústretový, priateľský a začlenili nás do ich výskumných tímov a tak sme mali šancu veľmi rýchlo a dobre sa uplatniť. Nuž a neskôr sa nám otvorili dvere do sveta a ja som to využil, v čom mi výrazne pomohol môj učiteľ prof. Povinec. Ocenenia prišli ako prirodzený dôsledok práce na slušnej medzinárodnej úrovni. K titulom som sa dopracoval tak, že keď som splnil kritériá, tak som si podal žiadosť. Jednak som tým pomohol pracovisku a jednak, keď som už všetky tituly mal, mohol som si vydýchnuť, že už nebudú skúšať mňa, ale budem skúšať ja. S pribúdajúcim vekom je lepšie byť v tejto pozícii.

Naposledy sme počuli politikov hovoriť po tohoročných voľbách o pokore. Čo znamená pokora pre vedca? Mal by byť výskumník pokorný?

Určite áno. Vesmír je obrovský, ľudské telo a duša komplikované a aj keď my máme pocit, že veľa toho už vieme, tak tento pocit nám vydrží len do chvíle, kým sa nezamyslíme nad niektorými úplne jednoduchými otázkami a zistíme, že nevieme odpovedať ani na ne. Nuž, vieme dosť veľa, vieme si uľahčiť (alebo skomplikovať) život, ale stále je to relatívne veľmi málo. A práve preto, treba ku každému experimentu, každej rovnici, ktorú sa snažíme vyriešiť, pristupovať s pokorou a s reálnym posúdením našich očakávaní a schopností. Navyše musíme byť otvorení na spoluprácu, byť schopní prijať opodstatnenú kritiku a deliť sa o naše vedomosti. A nakoniec, ak niečo vieme, tak musíme byť pripravení odovzdávať svoje vedomosti študentom a kolegom. Takýto spôsob prístupu k práci a kolegom je to, čo si ja predstavujem pod pokorou vedca. Pokoru si nikdy netreba zamieňať s nedostatkom odvahy, či s maskovaním neschopnosti.

Je úlohou vedca pokoriť vedu?

Úlohou nikoho by nemalo byť niečo pokoriť. Úlohou vedca by malo byť posunúť všeobecné poznanie a na základe toho aj prispieť k spoločenskému dobru, či už zavedením novej prospešnej technológie, liečebného postupu,  zlepšením vzdelanosti, ochranou prírody, odstránením niektorých nešvárov a hánb ľudskej spoločnosti (hlad, nedostupnosť pitnej vody, …), a tak využiť poznanie na prospech nielen seba, ale aj svojho okolia, či celého ľudstva.

Boli ste veľa v zahraničí – čo Vám to dalo? A čo vzalo?

Dalo mi to veľmi veľa, a nevzalo nič, lebo vždy som tam bol aj s manželkou a potom aj s mojou rodinou. Dalo mi to ohromne veľa odborne, ale aj spoločensky, dalo mi to skúsenosti s inou kultúrou, s iným prístupom k práci, k životu. Jednoducho, bola to hlavne vysoká škola života. Mal som možnosť robiť na najšpičkovejších pracoviskách ako sú Los alamoské národné laboratória, Kalifornská univerzita v Berkeley, či ETH Zurich. Vďaka tomu viem, čo to znamená robiť v akademicky prajnom prostredí, bez materiálnych a finančných obmedzení a s ľuďmi, ktorí sú v danom odbore naozaj najlepší. Kontakty s ľuďmi, ale aj s inštitúciami udržiavam doteraz. Vznikli z toho priateľstvá, ktoré sú trvácne a z pracovného hľadiska aj v súčasnosti mi otvárajú prístup k medzinárodným grantom a otvárajú cestu do rôznych konzorcií.

Deti často snívajú o mnohorakých povolaniach, predstavujú si, čo všetko budú robiť. Ako to bolo s Vami? K čomu ste v detstve inklinovali?

Ja som sa rozhodol pre fyziku skôr, ako som ju mal ako predmet. Bolo to už vo štvrtej triede ZDŠ. A už odvtedy som nevynechal žiadnu príležitosť študovať dostupnú fyzikálnu literatúru, chodiť na fyzikálne krúžky, či na olympiády. Ja som fyzike a jej aplikáciám bol vždy verný. Len krátke obdobie úspechov sovietskej a americkej kozmonautiky spôsobili u mňa to, že som mal aj druhú lásku, kozmický výskum. Tento „bočák“ som si však vyriešil tým, že po skončení matfyzu som sa začal zaoberať aplikáciami jadrovej fyziky v kozmickom a astrofyzikálnom výskume. Nuž a to robím doteraz.


“Vesmír je obrovský, ľudské telo a duša komplikované a aj keď my máme pocit, že veľa toho už vieme, tak tento pocit nám vydrží len do chvíle, kým sa nezamyslíme nad niektorými úplne jednoduchými otázkami a zistíme, že nevieme odpovedať ani na ne.”

Kedy sa zrodilo Vaše nadšenie pre jadrovú fyziku?

Pre jadrovú fyziku som sa rozhodol na začiatku štúdia na MFF UK v Bratislave. Ja som vedel, že chcem študovať fyziku, no nevedel som akú, ale pri zápise na štúdium sa ma pýtali, akú fyziku. Mal som na výber fyziku hraničných odborov, fyzikálnu elektroniku, fyziku tuhých látok a jadrovú fyziku. O tých prvých troch som nevedel skoro nič, o jadrovke relatívne najviac, a preto som si vybral jadrovku. Bolo to správne rozhodnutie, ktoré som doteraz neoľutoval.

Znamená jadrová biofyzika len hľadanie inteligentného života vo vesmíre?

Ja sa necítim jadrovým biofyzikom. Skôr som nukleárnym astrofyzikom, alebo len výskumníkom kozmu. Predmetom mojej činnosti nie je ani tak hľadanie priamo života, ale skúmanie podmienok na mimozemských objektoch a ich vyhodnocovanie z hľadiska vhodnosti pre vznik a udržanie života. Preto som sa sústredil na identifikáciu prítomnosti vody, či uhľohydrátov a podobne. Takže je to celý komplex výskumov, ktorý nutne okrem fyzikov, astronómov, priťahuje pozornosť aj chemikov, biológov, geológov a iných.

Medzi predmety, ktoré učíte, patrí napríklad aj nukleárna astrofyzika. S jadrom sa spája na Slovensku najmä výroba elektriny v atómkach, kde sa štiepia atómy uránu. Na Slnku zas prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré zas atómy fúzujú. Aké má „jadro“ miesto vo vesmíre?

Nami pozorovaná hmota pozostáva z atómov, ktoré môžu byť neutrálne, alebo ionizované. V každom prípade oba tieto typy atómov majú svoje jadrá a teda jadrá sú všade vo vesmíre. Najviac hmoty vo vesmíre je vo forme vodíkových atómov, ktorých jadro pozostáva z jedného protónu. Ťažšie jadrá obsahujú v sebe okrem protónov aj neutróny. Nuž a neutróny sú častice, z ktorých pozostávajú neutrónové hviezdy.

Vnímate svoju prácu ako povolanie, či ako zamestnanie? Je medzi tým rozdiel?

Ja to nerozlišujem, ale viem môj rodinný a spoločenský život oddeliť od pracovného. Podstatné nie je, či sa to dá rozdeliť či nie, podstatné je to, aby ste to, čo práve robíte, robili naplno, s dobrým úmyslom a jasným cieľom.

Boli ste v Los Alamos, kde ste sa podieľali na príprave kozmických misií na Mars. V súčasnosti najviac počuť o Elonovi Muskovi, ktorý plánuje komerčné lety na Mars. Ako vnímate tieto snahy?

Kozmický výskum priniesol výsledky, ktoré umožnili vznik kozmického biznisu a tak je celkom prirodzené, že draví ľudia s určitou víziou, sú v tejto oblasti aktívni. Ja vnímam snahy podnikateľov v tejto oblasti ako veľmi prospešné, samozrejme pokiaľ nie sú také zvrátené, ako jednosmerné lístky na Mars, či robenie termonukleárnych výbuchov na jeho povrchu. Bez aktívnej účasti súkromných peňazí by bol pokrok v spoznávaní a využívaní vesmírnych technológií, alebo vesmíru oveľa pomalší.