CESTA K POVOLANIU: Objaviť niečo, čo bude prospešné celému ľudstvu

Nikdy nemal “zamestnanie”, pretože mu je práca poslaním. Už ráno sa teší, kedy bude v práci. Vie, že náhoda praje pripraveným. Ako dieťa mal spočiatku k fyzike odpor, dnes pracuje na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied, je členom jej predsedníctva a experimentuje v CERNe, na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku a v iThemba Labs v Južnej Afrike. Mladý vedec Martin Venhart, ktorý stále žije svoj sen: objaviť niečo, čo bude prospešné celému ľudstvu.

Vedeli ste už ako dieťa, kým sa chcete stať?

Už od základnej školy som mal jasno v tom, že sa chcem stať vedcom. Bol som ale skôr orientovaný na chémiu, k fyzike som mal dokonca určitý odpor. Keby mi bol niekto vtedy tvrdil, že sa stanem fyzikom, asi by som ho považoval za blázna.

Záujem o fyziku sa začal prejavovať až niekedy v 3. ročníku strednej školy. Túto zmenu spôsobil známy popularizátor Dr. Jiří Grygar a jeho seriál Okná vesmíru dokorán. Spolu so spolužiakom sme sa začali veľmi intenzívne zaujímať o astrofyziku.

Vybrali ste si Vaše povolanie, alebo to bolo opačne – a jadrová fyzika si vybrala Vás?

Na vtedajšiu Matematicko-fyzikálnu fakultu UK som prišiel s odhodlaním študovať špecializáciu astronómia a astrofyzika. Výuka fyziky vtedy fungovala tak, že prvé dva roky boli spoločné a špecializácia sa volila až na konci druhého ročníka. V tej dobe som trochu váhal s tým, či sa naozaj chcem vydať na vedeckú dráhu, tak som si zvolil špecializáciu jadrová fyzika, ktorá mi pripadala veľmi dobre aplikovateľná v technickej praxi. Vtedy som si svoju budúcnosť spájal s jadrovým priemyslom. V 5. ročníku som ale zmenil rozhodnutie, a stal sa doktorandom profesora Štefana Šára, ktorý už, bohužiaľ, nie je medzi nami. On ma nasmeroval do základného jadrového výskumu a veľmi veľa pre moju budúcnosť urobil. Vďaka nemu som výrazne vyrástol a to jednak profesionálne, ale aj osobnostne. Ďalší obrovský míľnik bolo pre mňa stretnutie s profesorom Johnom Woodom v roku 2009. Bol som vtedy post-doktorand na Univerzite v Leuvene v Belgicku a on tam bol na malej konferencii. Po jej skončení sedel na chodbe, niečo čítal a čakal na večer, keď mal odletieť domov do Spojených štátov. Bez toho, aby som tušil, kto to je, som ho zavolal na obed. Už cestou do jedálne sme našli spoločný záujem a spolupracujeme dodnes. Výsledkom toho sú objavy, hľadaniu ktorých zasvätil život a už nevidel možnosť pokračovania.

Aké signály by mal človek pozorovať, ak si chce dobre zvoliť svoje povolanie? Čo si všímať? Kam sa orientovať?

Myslím, že je veľmi dôležité poznať sa, to znamená, nemyslieť si o svojich schopnostiach viac, ale ani menej, než je realita. Videl som mnoho smutných prípadov ľudí, ktorých ambície prerástli vlastné schopnosti, alebo naopak tých, ktorí upadli do priemeru, pretože sami seba príliš podcenili. A dôležité je nepremeškať príležitosť. Tak, ako ja s profesorom Woodom. A ako spoznať kedy ide okolo? Často sa to spozná až neskôr. Môžem uviesť iný príklad, keď náhoda a nepremeškanie priniesli skvelý výsledok. Iný dlhoročný spolupracovník – profesor Rolf-Dietmar Herzberg – je súťažný tanečník spoločenských tancov. Keďže tento koníček máme spoločný, tak sme mu s manželkou pripravili skvelý zážitok v podobe plesu vo viedenskom paláci Hofburg. A tam, v priebehu večera, keď si dámy išli upraviť make-up, mi navrhol použitie svojho nového detektora pri našom experimente v CERNe. Fungoval skvele a priniesol výsledky, ktoré sú prelomové. Preto treba byť pripravený využiť každú príležitosť, ktorá môže prísť úplne nečakane. Louis Pasteur povedal, že náhoda praje len pripraveným a myslím, že sa nemýlil.

Je Vaša práca aj Vaším povolaním? V čom vidíte rozdiel „povolanie“ verzus „zamestnanie“? Mal by v tom vôbec byť rozdiel?

Moja práce je povolaním. Jej čaro spočíva v tom, že skoro každý deň je iný, na každý sa teším. Občas sa dokonca neviem ráno dočkať, kedy už budem v práci. Pocit na nezaplatenie! Isteže, vyskytujú sa aj nepríjemné povinnosti, administratívna záťaž, ale tie nepokazia veľký zážitok. A zamestnanie? Neviem sa vyjadriť, nikdy som ho nemal.

Myslím, že je veľmi dôležité poznať sa, to znamená nemyslieť si o svojich schopnostiach viac, ale ani menej, než je realita. Videl som mnoho smutných prípadov ľudí, ktorých ambície prerástli vlastné schopnosti, alebo naopak tých, ktorí upadli do priemeru, pretože sami seba príliš podcenili.

Čomu sa venujete?

Pracujem vo Fyzikálnom ústave SAV. Pre mňa je CERN jedno z laboratórií, kde robím svoje experimenty. Okrem CERNu robím experimenty na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku a v iThemba Labs v Južnej Afrike. Každé z týchto laboratórií disponuje inou infraštruktúrou, ktorá je jedinečná. Napríklad merania, ktoré sme spravili vo Fínsku, nie je možné realizovať v CERNe a naopak.

Dôvod, pre ktorý robím experimenty aj v CERNe, je ten, že významná časť programu, ktorý sme s Johnom Woodom vymysleli na to, aby sme hľadali odpovede na otázky jadrovej štruktúry, sa dá realizovať jedine tam. Čiže nie opačne. Nepoložil som si otázku, čo mám spraviť preto, aby som sa dostal do CERNu. Ja som chcel niečo zmerať a zistil som, že musím ísť do CERNu.

Okrem iného sa venujete štruktúre atómového jadra, či exotickým izotopom. Mikroskopický svet je pre nás, obyčajných laikov, skutočne exotický. Aké poznatky získavame skúmaním tohto mini-sveta? Ideme až ku svojej prapodstate?

Ľudstvu trvalo veľmi dlho, než objavilo atómové jadrá. Je to spôsobené tým, že sú veľmi dobre chránené atómovým obalom, ktorý je zodpovedný za chemické procesy a preto ich prítomnosť v bežnom živote nevnímame. Avšak sú to práve jadrá, ktoré určujú, koľko elektrónov bude v obale a teda, aký chemický prvok daný atóm predstavuje. Štruktúra hmoty, ktorá tvorí atómové jadro, v rozhodujúcej miere ovplyvnila zastúpenie chemických prvkov vo vesmíre a tým aj na Zemi. Napríklad vznik uhlíka (a tým všetkých ostatných ťažších prvkov) vo hviezdach, je možný len vďaka tomu, že jeho atómové jadrá nie sú za istých okolností sférické, ale deformované. A to je len jeden príklad, praktických aplikácií jadrovej fyziky máme dnes veľké množstvo.

Máte len 36 rokov, takže aj vedecká kariéra je ešte pred Vami. Máte sen, ktorý by ste chceli dosiahnuť?

Ten sen je stále rovnaký ako bol na začiatku: objaviť niečo, čo bude prospešné celému ľudstvu.

Ste jadrový fyzik-profesionál, ale cyklista-amatér. Viete si predstaviť, že by to platilo aj opačne?

Nie, neviem a hlavne nechcem si také niečo predstavovať. Som veľmi spokojný so všetkým. Mám prácu, ktorá ma napĺňa, po svojom boku tú najúžasnejšiu manželku a dve krásne dcérky. Nechcel by som meniť vôbec nič. A navyše sa obávam, že ja by som si cyklistikou nezarobil ani na slanú vodu.

Ak by bol Peter Sagan profesionálny jadrový fyzik, ako by to dopadlo?

Peter je človek na správnom mieste a to, čo robí, robí na tej najvyššej úrovni a zrejme by odpovedal podobne, ako ja v predošlej otázke.

Prečítajte si aj naše ďalšie články, alebo nám napíšte vaše komentáre, či postrehy na eductech(a)eductech.sk. Ďakujeme, že čítate náš portál.

Je potrebné podporovať technické vzdelávanie na Slovensku?

• 100 % za áno
• 0 % za nie
• 0 % za neviem

Počet hlasov: 39

 Loading ...